FEEL LOVE

16*

DNES trochu viac nudná časť, ale ani život 'knižných' hrdinov nemôže byť nonstop plný fantastických zážitkov a vzrušenia! ;) 

Príjemné čítanie :)

LAUREN

"Na piatok som nám dohodol stretnutie s realiťákom. Prejde s nami niekoľko bytov, dokonca aj dva domy a nakoniec jeden pozemok." Povedal mi Justin v stredu, keď sme sa stretli v meste, aby sme si užili spoločný obed. 

"V piatok?" Zopakovala som a on prikývol.

"Myslím, že o nejakej tretej po obede. Prečo? Nevyhovuje ti to?" Opýtal sa ma naspäť.

"Mala by som to stihnúť, teda... v piatok mám nejakú prácu, ale pokúsim sa. A ak nie.." Nestihla som dopovedať, pretože mi Justin skočil do reči.

"Zruším to a preložíme to na iný termín, kedy budeš mať čas aj ty." Povedal jasne, no ja som ihneď pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.

"Nie! To nebude treba." Zasmiala som sa. "Urobím všetko pre to, aby som to stihla a ak sa mi to nepodarí, tak pôjdeš sám." Rozhodla som a on sa zamračil.

"Je to naše spoločné bývanie. Chcem, aby si si vybrala miesto, kde sa ti bude páčiť. Kde vydržíme možno o trochu dlhšie, ak nie aj celý život." Ujasnil Justin a ja som prikývla. 

"Je to dôležité rozhodnutie a nechcem ho robiť sám. Chcem aby si bola pri tom, so mnou." Dopovedal a chytil moju ruku, ktorú som mala voľne položenú na stole.

"Dobre." Kývla som na to, že ak to teda nebudem stíhať, Justin zruší stretnutie a nájdeme iný termín.

"Nechutia ti tie špagety?" Opýtal sa ma neisto. Pohľad mi padol do taniera, z ktorého nebolo ešte veľa odjedeného.

"Nie sú zlé. Ale na tie od Pattie alebo od teba nemajú. Myslím, že to bude asi tou omáčkou, ktorú pripravujete podľa domácej receptúry."

"Mama aj ja ich robíme dobre, ale babka to vie najlepšie, pretože ona sama prišla na ten správny recept na tú omáčku. Nebyť nej, celé tie roky dávame do špagiet iba obyčajný kečup, čo by bola škoda. Je to predsa tak výborné jedlo..." Pousmial sa Justin a ja som prikývla.

Na malý moment som sa zamyslela.

"Takmer som zabudla!" Náhle som si spomenula a začala sa prehrabávať v taške. 

Natiahla som k Justinovi ruku s krabičkou a Justin sa zatváril nechápavo, čomu som celkom rozumela.

"Všetko najlepšie k meninám." Povedala som v skratke a Justin sa zatváril veľmi prekvapene.

"Ako vieš..?"

"Neviem prečo si mi to chcel zatajiť, ale... proste som si to nejako zistila." Žmurkla som na neho.

"To si vážne nemusela." Priznal s pohľadom upretým na darček odo mňa.

"Ešte si to ani neotvoril."  Pripomenula som mu a on prikývol.

Otvoril malú tmavomodrú krabičku, v ktorej bol drevený náramok. Justin zobral náramok medzi svoje prsty a začal si ho detailne obzerať. A ja... som len pevne verila, že sa mu bude páčiť. Aspoň trochu. Niekoľkokrát ho popretáčal, až sa jeho palce zastavili na malom detaile. Na náramku bola medzi drevenými gorálkami aj strieborná hlava leva. Tá dodávala tomu náramku celkom iný zmysel. Akoby ho posúvala na iný level. Ten náramok zrazu nebol len taký neobyčajný.

"Je nádherný." Povedal napokon Justin a ja som pocítila príjemný pocit. Vážne som sa bála, že by sa mu nemusel páčiť.

"Vážne?!" Opýtala som sa a on prikývol. Následne si ho natiahol na ruku a ja som sa pousmiala.