FEEL LOVE

17*

Príjemné čítane :)

JUSTIN

Ráno som sa zobudil na to, ako si Lauren položila svoju hlavu na moju hruď a prstami prechádzala po mojom bruchu. Pohľadom som najskôr zablúdil ku oknu. Vonku bola hmla a istotne tam bolo aj celkom chladno. 

"Dobré ráno." Zašepkal som Lauren do vlasov a ona sa celkom trhla.

"Ty si hore?! Ako dlho si hore?" Rozospato si prešla rukou po tvári a prstami si vošla do svojich strapatých vlasov, ktoré mala rozlietané na všetky strany.

"Teraz som sa zobudil." Povedal som s úsmevom.

"Nechcela som ťa zobudiť." Priznala Lauren, no ja som ju umlčal bozkom priamo na pery.

"Ja viem." Prikývol som. Táto situácia sa nestala prvýkrát. Vlastne, stáva sa to pravidelne, každý týždeň aspoň dvakrát. Väčšinou cez víkend, keď sa Lau zobudí skôr než ja. Dnes je však štvrtok. 

"Nikdy neodolám, pri pohľade na tvoje telo. Musím sa ho nutne dotýkať." Povedala Lauren s červeňou v tvári a ja som sa na ňu usmial.

"Ani ja by som neodolal, keby vedľa mňa spal sám boh krásy." Povedal som a Lauren sa na mňa pozrela s nadvihnutým obočím.

"Tým bohom krásy myslíš seba?" Opýtala sa ma naspäť a začala sa smiať.

"Chceš tým povedať, že na boha krásy nie som dostatočne krásny?"Náhle som pretočil Lauren pod seba, pričom ona slabo zvýskla. Takže som ležal nad ňou a držal obe jej ruky, aby sa mi nevytrhla.

"Si dokonalý." Nahla sa k môjmu uchu a odpovedala mi šeptom. Následne mi slabo zahryzla do ucha a ja som sa od nej so slabým zasyčaním odtrhol. Rukou som si ihneď siahol na boľavé miesto. A zatiaľ čo ja som si prstami masíroval boľavé ucho, Lau na mňa len vyplazila jazyk a slabo sa zasmiala.

"Ty jedna malá... mrška!" Zasmial som sa spolu s ňou. Ruky som si obmotal okolo jej pásu a ona sa opäť rozosmiala. Chcel som ju stiahnuť naspäť do postele, no nenechala sa.

"Juss! Teraz nie! Dnes nie!" Zložila moje ruky zo svojho pásu a zapravila si vlasy, ktoré jej odstávali za ucho.

"Prečo dnes nie?" Sadol som si na posteľ a pohľadom sledoval, ako sa Lau premiestňuje sprava do ľava, z jedného konca izby na druhý.

"Dnes máme predsa to stretnutie s realiťákom. Nemôžeme ho zmeškať. Už minule bolo dosť, že si to kvôli mne zrušil a presunul na dnes." Pripomenula mi Lau a ja som prikývol. Mala pravdu, ako vždy...

"A koľko je vlastne hodín?" Opýtal som sa Lauren, keďže stála pri stolíku, na ktorom sme mali obaja odložené mobily.

"O sedem minút bude 9 hodín." Pousmiala sa na mňa, no následne sa trochu zamračila.

"Tak to je asi na čase, aby sme sa išli naraňajkovať." Povedal som a následne vstal z postele. Perinu som odhodil bokom na posteľ a prešiel ku Lauren, ktorá už začínala pomaly, ale isto stresovať.

"Myslíš, že tieto... alebo tieto?" Stála predo mnou len v čiernom čipkovanom spodnom prádle, podprsenka jej dokonale sedela. V rukách držala dva vešiaky, dva druhy šiat. Jedny červené, obtiahnuté, ktoré končili tesne nad kolenami a druhé boli svetlomodré, s väčším výstrihom a trojštvrťovými rukávmi. Taktiež končili tesne nad kolenami.

"M-Myslím, že tie červené budú lepšie." Povedal som s pohľadom zabodnutým v strede jej hrudníku. 

"Samozrejme, prehodím si cez ne ešte taký tenký šedý kardigan a čiernu koženku. Vonku je predsa len dosť chladno." Priznala Lauren a ku šatám na posteľ priložila ostatné kúsky oblečenia.