Sexting With Justin Bieber [Príbeh prebieha jazykovov úpravov]

34

,, Prestaňte! Už ma nechajte samu! " Výkrikla som plná zúfalstva. Tvár som si další dlaní a nahlas som vzykla.

,, Kate,on ťa potrebuje. Potrebuje si na teba spomenúť " Výkrikla Perrie. Ruky som si položila na uši a snažila som sa ju nevnímať.

~~
,, Mami! Chcem ísť za ockom " S povzdychom som tanier s jedlom odsunula od seba ďalej a pretrela som si oči.

,, Choď do izby, Justinka. Ide Snehulienka " Nadšene utekala do svojej izby a nechala ma tam samú aj s pocitom viny.

Odopieram jej vlastného otca. Lenže on nevie kto je Justina a už von koncom nevie,kto je Kate. Zabudol na mňa;

Ostáva mi len urobiť to isté.

              Justin's POV
,,Milujem ťa,Justin"

,,Milujem ťa, Kate "
~
,, Mama povedala, že nǎsa dcéra zomrela "

,, Č-o? "
~
,,Neber si ho "

~~
,, Môžem ťa posledný krát pobozkať? "
~
,, Nikdy si ma nemiloval! Podviedol si ma! "

~~
,, Vieš o tom, že máme rovnaké očká? "

,,Viem "

~~
,, Mamička povedala, že ocko ju opustil a nikdy ju nemal rád. "

~~
,,Nemám rada svojho otcka. Ale teba mám rada. Si milý "

~~
,, Mami? Prečo pusinkuješ Justina? "

,, Justina, Justin je tvoj otec "

~~
,, Harry, je to dcéra Edwarda Gomeza"

~~
,, Pôjdeme rozbíjať okná! Do toho! "

~~
,, Máš krásny hlas "

~~
,, Toto je dôkaz tvojej lásky. Ďakujem "

~~
,, Čo bude s našim dieťaťom? "

,, Ty dieťa nemáš "

~~
,, Kate! Preber sa, Kate. "
~~
,, Mamička zomrela! "

Prudko som otvoril očné viečka a udychane som si utrel pot z čela.

              Kate's POV
Zakričala som tak nahlas, že som si myslela, že ohluchnem. Otvorila som oči a utrela som si slzy.

,, Kate, zlatko, deje sa niečo? " Do mojej izby vletel otec, ktorý ma silno zvieral vo svojom náruči. Vzlykala som a kričala zaroveň.

,, Mami? " Začula som hlas Justínky. Ihneď som sa postavila z postele a utekala som k nej. Skočila mi do náručia a noštek mala položený na svojom plyšačikovy.

,, Zlat-ko...miláči-k. Ne-plač " Vzlykla som a pohľadila som ju po vlaskoch. Zodvihla svoje uplakané oči a ihneď zrak presmerovala na plyšaká.

,, Choďte si ľahnúť. Budem hore keby niečo " Roztasene som prikývla a ľahla som si aj s malou na posteľ.

,, Ne-plač. Prosím... " Šepla som smerom k malej. Obe sme tu ležali schúlené a uplakané.

,, Snívalo sa ti niečo zl-e? Ale-bo si sa zľa-kla... Zľakla? " Zakoktala som.

,, Bojím sa, Mami. " Po pár minútach šepla. Pozrela som sa na jej tvár a prstami som jej zotrela slzy.

,,Čoho? " Nechapavo som sa zamračila. Hlavu si položila na moje rameno a chytila mi ruku.

,, Bojím sa, že si na mňa ocko nespomenie " Privrela som oči a nič som nepovedala.

Ako sa má? Je v poriadku? Otec vravel, že ho pustili domou z nemocnice.

Spomenul si na mňa? Alebo ma navždy vymazal zo svojho života?

Alebo jednoducho urobil hrubú čiaru za svojim terajším životom a chce začať od znova?

Vravel, že ma bude navždy milovať. Že nedovolí, aby som trpela. Že ma nikdy neopustí.

No on to urobil.

Zabudol na mňa.

Zabudol na našu dcéru.

Zabudol na našu lásku.

Na nǎsa sľuby.

Na naše bozky.

Zabudol na všetko. Teraz je čas na mne.

Zabudnem rovnako, ako on.

Zabudnem na jeho bozky.

Jeho dotyky.

Zabudnem na jeho úsmev.

Na jeho oči.

Zabudnem na moju lásku, ktorú k nemu citim.

Zabudnem na svoj doterajší život a začnem odznova aj s mojimi deťmi.

Justínka bude mať 4. Už o dva týždne.

Pred mesiacom vravela, že od otcka chce, aby sme boli rodina.

Lenže tento jej sen sa nikdy nesplní.

Je to aj môj sen.

Lenže sa to nesplní.

Pretože on zabudol.

Ako mohol?

Tak veľmi ho milujem.

Vždy som ho milovala ale on zabudol.

Zabudol.

Zabudol a zabudnem aj ja.

Na všetko.

Hlave naňho.

Muža mojich snov

Pozn:
Konečná! 😂 Ja som teraz v takom napätí. Neviem či mám urobiť happy End Lebo sad End

Venujem sofiees_1
*Scajka*