Denníček, pomôž!

3.

V prime som bola tiché dievčatko, čo sa bálo len ceknúť. U určitých dievčat som mala podporu a verila som im, no tieto priateľstvá sa pominuli.

V sekunde som začala žiť. Mali sme dakedy v októbri halloween a ja som sa dala dokopy s jedným chalanom. Trvalo to dva dni, s tým že som to ukončila zo strachu.

O mesiac (cca) som sa dala do vzťahu s ďalším. Spolužiačky ma začali nenávidieť a veľa z nich siahlo aj po žiletke. Načo sa režú? (To len tak btw) Trvalo to necelé dva mesiace. Chalan dostával kaleráby do hlavy a začal byť nepríjemný. Donútil ma k tomu. To je jak znásilnenie... Svojimi správami ma vyprovokoval natoľko, že som mu dala košom. A neľutujem, tak mu treba!

Potom ten polrok bol zas o ničom. Ale teraz ja a tercia? Omg!!

Nastúpila do školy Olívia. Stále tá istá a nízučká Olie. Všetci podrástli len ja som merala 150cm, niektorý si zo mňa robili srandu. Teda aj roblia.

Najviac ma zarazil môj 'bývalý'. Nechcem ho tak nazývať, veď to bola len detská láska. Vždy povedal niečo na moju osobu, také slová, ktoré zarazia. Snažila som sa to neriešiť, ale neplakala som kvoli nemu. Keď má potrebu urážať, nech.

V ďalšej časti o mojich prázdninách a potom už o najväčších problémoch..

Olie :)