Krok dopredu...

Posledných 5?

Skôr ako mama vyslovila slová, sklonila hlavu a z očí jej padali slzy. Keď som ju tak videla trápilo ma to. Snažila som sa ju upokojovať. Z jej úst vyšlo pár slov: krutá rakovina... Nechápala som čo to hovorí, ale potom som to pochopila... Mám rakovinu. Jednoduchá veta, ale toľko veľa myšlienok a problémov... No, čo mám nato povedať. Tento pocit možno ešte nikto nezažil, a nikomu to neprajem. To čo prežívam ja, je dosť komplikované. Začala som zisťovať problémy a kládla mame otázky: Ako? Prečo?Kedy? Ale ona iba plakala a bežala do spálne a tam sa zamkla. Večer v posteli som sa nad tým zamyslela, že čo s tým budem robiť, až mi išlo do plaču. Moji bratia to nevedia, lebo sú aj s tatom na 3 týždňovej dovolenke na Ibize. Takže z mamou sme doma ostali samé .,,A čo budem robiť ja, koľko dlho budem žiť, som vo vážnom stave?
♣️ (Na další deň )♣️
Nič som o sebe neviem, tak so sa rozhodla že pôjdem za doktorkou sama. Áno bolo mi jasné že budem dlho čakať, ale pre seba to urobím. Je to otázka života a smrti...V čakárni je prekvapivo malo ľudí, takže sa to dozviem skôr. Keď bol ma mňa rad, tak som vošla dnu. Všetky informácie som sa dozvedela a ja s nespokojnosťou idem domov. Takže nie som vo vážnom stave. Zistili mi to pred niekoľkými mesiacmi, preto som pociťovala problémy. Moje tréningy na kalendári ubúdali a ja som veľa vymeškala. Tak som sa rozhodla že budem sa učiť sama. V mojej hlave prebiehajú plány, založenie baletnej školy. To sa určite nepodarí, ale nápad je celkom dobrý. Takže ostávam tam kde som. Moje kamarátky sa dozvedeli že mam rakovinu. Trochu ma to aj mrzí, lebo viem ako sa ku mne správajú. Myslia si ze asi zachvíľku zomrem. Možem aj povedať, že doktorka mi povedala že dlho už na svete nebudem. Možem žiť ešte niakych 5 rokov. Nikto nevie či menej alebo viac. Som bojový človek takže nebudem každý deň plakať, ale budem užívať si posledné chvíľky...
Prepáčte že niesom teraz aktívna, mám toho veľmi veľa, najbližšia časť može byť zas o tyždeň☹️