Láska ako láska

4. Ruka v ruke

Pozval som Kláru znovu von...a našim cieľom tejto stretávky (tohto rande) bolo, že postúpime o ďalších 10% vyššie v našej stupnici...tak dobre dávajte pozor :)

Vo štvrtok 23.marca som napísal Kláre...
Ahoj :)..pôjdeme spolu zajtra von? Jasné, že pôjdeme :)...
Strašne som sa jej bál o pýtať túto otázku: Klári a nepostúpime o 10%  vyššie v našej stupnici ??? ...ale nakoniec som sa odhodlal a som sa jej spýtal...odpoveď ako bolo zvykom trvala dlhšie...Klára si tu ??? Hej jasné som a čo sa týka stupnice, tak čo je ďalšie na stupnici ?...odpísal som veľmi neiste, prsty sa mi začali potiť a s mobilu sa mi začalo stávať maslo, a to sa mi chcelo vyšmyknúť z rúk ale odpísal som aj nad to všetko: držanie za ruky....ona mi veľmi takým jej hyperaktívnym spôsobom odpovedala niečo v tom zmysle: veľmi rada...
A tak sa mi v srdci začali zjavovať prekrásnebpredstavy...ovácie ako sa držím s Klárou za ruky. Tešil som sa na stretnutie s ňou, lebo som vedel, že bude úžasné, jedinečné a keď bude s ňou tak bude prosto dokonalé...Nastal ten deň a ja som sa pomaly začal chystať na stretnutie, pravdaže nemohol chýbať Milan a Rita. Boli sme prosto Fantastická štvorka.
Ako bolo zvykom, stretli sme sa v tajuplnej uličke pri Ritinom a Klárinom dome.
A sakra...už ju vidím..prečo je tak krásna?, ach....(povzdychol som si, kiežby bola Klára iná a nevodila ma len za nosom ako všetky baby, no v tom okamihu som veril že je to ona, tá pravá, tá ktorá za to stojí pre ňu niečo spraviť aj keď to mne ublíži, ved v podstate aj to je z hlavných piliérov vzťahu....)
Keď už sme sa blížili k sebe bližšie, tak sa naše tváričky začali červenať a úsmev sa nam začal zväčšovať :)...Až sme nakoniec prišli úplne pri seba a zrazu čo spraviť ??? A napadlo ma čo tak pozdraviť ??? Hmmm múdre :D..a tak som ju mojim idiockým hlasom pozdravil Ahoj :)...a poriadne som ju objal...jej objatie bolo ako keby domňa vrazilo 10 bleskov naraz a somňou by to spravilo len to, že by som sa začal vznášať v oblakoch....len pravda ona  túto krásnu chvíľu musela pokaziť tými jej tradičnými slovami...ja som naozaj nízka...musím vyrásť...a ja som je povedal vieš čo by som dal ja zato keby mám tvoju výšku ??? Vieš aký by dom bol šťastný ??? No ona mi odpovedala takým podtónom: no povedz mi jeden...a ja som jej povedal toto: Klára tvoja výška oproti tej mojej je tá najlepšia kombinácia...prečo ?...a ja som jej povedal: lebo keď sme v objatí tak môžeš počúvať moje srdce, ktoré bije len a len tebe 😍😘... V tom okamihu na mňa len vyvalila oči a ešte pevnejšie ma vtiahla do objatia....no ale potom sme si uvedomili veď tu je aj Milan a Rita....boli od nás pár metrov a myslím si, že v kútiku sŕdc museli riadne žiarliť, že nemájú také chvíle za sebou...No keď už sme si uvedomili, že nie som na svete len ja a Klára, tak sme sa dali do reči s nimi...Pravdaže jakmile sme sa dali štyria do kopy zrazu nebolo reči o čom...kecali sme len také nudné story zo života, ktoré nikoho nebavili a zrazu nastalo ticho...a už som len začul od Riti tú jej uštipačnú poznámku: Zabudol si povedať- trápna minúta ticha....Ach jaj tak to neznášam keď mi to povie...vždy mi to povie, keď nastane ticho....v tom som tak trošku stratil nervy a pomaly som sa začal s Klárou vzdiaľovať až sme sa dostali na druhú stranu cesty...a pozreli sme sa na seba s Klárou...len tak bez roprávania sme sa na seba pozerali a pozerali...A nevedeli sme sa toho druhého vynadívať....Keď zrazu mi v hlave poklepkala na mozog myšlienka STUPNICA....áno, teraz je ten správny čas chytiť sa za ruky. A tak som sa odhodlal a nemotorne som vystrelil ruku k tej jej....Pravdaže ona to hneď pochopila a svoju ruku oprela o tú moju...A už moje srdce automaticky zaplietlo jej prsty okolo mojich....mala ich hladké a jemné akoby by bola bohyňa. Vtedy do môjho srdca vrazil poriadny adrenalín...a pocit toho aby to nikdy neskončilo....len tak sme na seba hľadeli a bavili sa o nepodstatných veciach...rozprávali a rozprávali sme sa až nakoniec sme sa obzreli okolo a došlo nám veď s nami je tu aj Rita a Milan...Ako sme už druhý krát mohli na nich zabudnúť ?...pravdaže hneď sme sa vybrali za nimi....ale na to aby sme ruky pustili sme ani nepomysleli...Len sme si obaja pyšne vykračovali so zapletenými prstami ako dve mladé holubice....Prišli sme k nim a už len počujem s Ritiných úst...zase ste sa na nás vykašlali...zase ste odišli od nás....nebral som to važne veď Rita mala niekedy sprosté reči...(no ale aj napriek tomu som ju mal a aj mám veľmi rád :) ...).. Pomaly som otočil hlavu ku Kláre aby som sa uistil či je v poriadku :)...a pozrel aká je krásna....No v tom Rite zazvonil telefón a súrne musela odíjsť. Tak Milan ju išiel odprevadiť a že sa potom vráti k nám... No lenže jakmile odišli tak uz aj Klára musela ísť a tak sme sa objali. A ja som jej povedal: nemusí to byť ešte oficiálne, ale veľmi to túžim spraviť....v jej hlave sa museli premávať všelijaké myšlienky....a v mojej len sprav to....sprav to....Spravil som to...pomaly som sa začal približovať mojimi perami k jej perám až kým do seba jemne ťukli...jej bozk bol magický, bolo to úžasne...Jej pery boli tak silné a pritom tak jemné, že sa nedalo odolať a nezostať v bozku ešte chvíľu...no ale Klára sa odo mňa pomaly odťahovala....a spravila dobre :)...veď vonkoncom stále spolu nechodíme a tak som jej povedal: Ahoj láska :)...A ona nato: Ppa láska :)....nechal som ju nech ide pár metrov sama aby mala trochu voľnosti a začal som čakať na Milana....ach jaj...kde toľko trčíš kokso ???...Stále som to neurobil chápeš ??? (Vraví mi Milan) ...4 mesiace spolu chodime a ja som ju ešte ani nepobozkal chápeš ??? (Vraví mi Milan)....no v tom som ho začal utišovať...neboj to bude dobré...nabudúce to výjde neboj sa :)....no a vtedy mi v hlave začalo vŕtať povedať mu to alebo nie ?? Že som mal s Klárou bozk....Normálny človek by to nepovedal ale pravdaže ja som musel zamrachovať a povedal som mu to....Mal som s Klárou bozk...a to ho dorazilo úplne, dostal nervy a do všetkého naokolo začal kopať....spustili sa mu slzy s očí a vtedy som pochopil že to nie je dobré...a tak som pozval Milana na večeru a na kofolu do rešraurácie...ale odmietol, že chce ísť na búdky (to sú také trhové stánky, kde sa stretávaju ľudia, ktorý nevedia lepšie vunaložiť so svojim časom... Dalo by sa to nazvať stánkovou sektou...)
No povedal som si že teraz sa s nim radšej hádať nebudem... tak som ho pustil nech ide za svojimi kamošmi sa schladiť....rozlúčili sme sa ... A ja som sa cestou domov začal modliť aby niečo zle nevyviedol...neožral sa...alebo podobne....no ale potom som si našťastie spomenul na Kláru a moje myšlienky sa zmenili hneď na optimistické :)...začal som si prehrávať v hlave naše rande....naše rúčky...naše pery...mágia ktorá nám úplne spojila srdiečka...V tom som si ale spomenul, že môj dom som už prešiel a musel som sa kúsok vrátiť naspäť...vošiel som dnu a hneď som sa pripojil na wifi a napísal Kláre ako sa jej páčilo stretnutie....páčilo sa mi...bolo to od začiatku až po koniec ako s rozprávky...a tvoj bozk bol neopísateľný...a v tom momente sa mi začalo roztápať srdiečko 😘...a odpovedal som jej aj mne sa páčilo....bolo super....ale Klári čo chceme robiť s našim chodením ??? Odložiť či neodložiť ??? No pravdu povediac ja neviem...moje klbko je veľmi zamotané a nevie odpoveď (napísala mi....)......no a ja som jej odpísal: Dobre, počkáme ešte :)....a vtedy sme boli obaja šťastný :)...Som veľmi unavený idem spinkať láska :)...dobrú noc :) Ľúbim ťa :) 😍😊☺😘.....

Čo vravíte na túto časť ???
Páčila sa vám ???
(Ps: ja viem tie bodky sú podľa niekoho hrozné...ale ja ich píšem všade...prepáčte ....)
😊😋😝😍😘