Láska ako láska

6. S Klárinej perspektívy

V skratke. Som dievča, život sa mi obrátil naopak 14. februára, keď som stretla Romana. V mojich očiach dokonáleho chlapca a po tejto časti aj vy zistíte prečo 😀😉...

Za 5 minút mám byť s Romanom vonku a čo pravdaže ??? Som doma a upratujem... Zase to nestíham na čas. Nakoniec odhodím vysávač, oblečem si moje sexi obtiahnuté tričko, rýchlo sa obujem a vyletim s domu ako nezastaviteľná strela a uvidím Romana, ktorý už ma čakal pred domom. Silno ma vtiahol do objatia a ja som mu to objatie vrátila nežným letmým bozkom. Hrdo sme sa chytili za ruky a prsty si preprietli medzi prsty. A prechádzka sa mohla začať. Keďže obaja máme radšej keď môžme vypadnúť s obytnej zóny, tak sme sa pochopiteľne vybrali do prírody. Tam je všetko oveľa krajšie a aj Roman, lebo sa tam cíti uvoľnene. Keďže o dva týždne mám meniny, tak sme sa nejak dostali ktomu, ako ma Roman začal provokovať čo mi kúpil. Stále som sa to snažila s Romana dostať, ale bol neodbitný, bol to proste tvrdá hlava. Ale v tom moje "kvázi" nervovanie prerušil slovami: ja sa bojím....
Prosim ťa čoho sa bojíš ??? Veď som tu pri tebe.... No bojím sa, že ten darček sa ti nebude páčiť a nebudeš ho mať tam kde má byť....A ja som mu odpovedala: Roman prosím ťa od teba to nemôže byť zlé veď si dokonalý a sľubujem, že bude na správnom mieste. V tom som ho upokojila a poriadne som ho objala. Opýtam sa ho koľko je hodín. Odpovie 20:15...a v tom si uvedomím, že som mala byť už dávno u susedy a robiť jej vlasy. Schmatnem Romana za ruku a ťahám ho za sebou... Bežíme, teda neviem či to moje behanie sa dá nazvať behaním. Ale vzhľadom, že som Romanovi nič nepovedala, tak ma trklo že by som mu to mohla vysvetliť. Tak sa v behu mu snažím vysvetliť čo sa deje. Keď to pochopil sa pousmial a začal ťahať on mňa a tým sme nabrali pomaly dvojnásobnu rýchlosť. Po únavnom 13 minútovom maratóne sme dobehli pred susedin dom. Roman ma objal, dal mi bozk a ja som ho postrčila aby mi povedal čo má pre mňa na meniny. Ale mlčal a iba sa začal smiať tým jeho pekný úsmevom, o pár sekund neskôr dodal: si krásna....Nie, ty si krajší viac...nie, ty viac...ked v tom: do riti veď už aj tak meškam, veď už som jej mala dávno farbiť vlasy. Otočim sa už k odchodu, keď v tom ma Roman jemne schmatne za ruku a povie mi do ucha: Ľúbim ťa (práve som sa roztopila a ja ťava som mu skoro zabudla odpovedať....ale keď som sa spamätala s tých krásnych slov s tým jeho úžasnym hlasom...tak som odpovedala)...aj ja ťa ľúbim....Ahoj :)... Ahoj :*...

Konečne prisiel ten deň, deň s veľkým N...inak povedané moje meniny.
Zobudila som sa vždy ako bolo zvykom, ale teraz ako osláveňkyňa... Vstanem s postele celá vytešená. Bol piatok takže mojou jedinou prekážkou čo mi mohlo pokaziť meninovú náladu bola škola, ale povedala som si že si ju nenechám pokaziť ani keby čo bolo....Tak som celá vyhajpnutá bežala ku skrini. Rýchlo som si vybrala môj najobľúbenejší TOP, moju ňuňu prekladanú sukňu a ktomu biele tričko s Ú-čkovym výstrihom, už som bola konečne nachystaná, tak som vybehla s domu ako splašený Unicorn a bežala do školy. Stihla som to a ešte ktomu som aj krásne oblečená. Bežím do triedy, keď v tom počujem výskanie/pískanie nejakých chalanov a ich výkriky či si to nerozdáme, obrátim sa a pravdaže kto iný to mohol byť ako moji spolužiaci. A ani to neriešim, veď predsa si nepokazím meniny, kvôli tým úchylnym spolužiakom, pravdaže až na jedného. Volá sa Kamil, je super nie ako ostatný. Vbehnem do triedy s Kamilom v hlave.

*Cŕŕŕn*
(Zvoní posledné zvonenie môjho vyučovacieho dňa)
Kráčam si pekne spokojná domov s úsmevom na tvári tešiac sa na večer s Romanom. Teším sa nehorázne na jeho darček, mal vždy myslenie postavené trochú inač, nie to neznamenalo, že bol sprostý. Ale práve to že videl veci z iných uhľov ako ostatný chalani. Konečne som dorazila domov, hodila tašku na zem a hodila sa na posteľ. Pustila som si môj obľúbený film- LOL. Veď ako inak prečkať 5 hodín na stretávku s Romanom. Pozrela som si ešte voľajaký film a keď som ho dopozerala tak mi na mobile ukazalo čas 18:45. Už len 15 minút do našej "oslavičky"...Do riti, zase nestíham. Rýchlo teda bežím do kúpeľne, rozpustím si vlasy a bežim za Romanečkom. Keď som ho uvidela, moje srdce sa roztlkotalo. Bol tak krásny, mal prekrásnu kvetinkovú košelu, že mi išli oči vypadnúť. Nejak sa ocitol pri mne a objal ma. Tváril sa akoby nič, ako keby nemám ani meniny. Prosto začalo to ako obyčajná podvečerná vychádzka pri zapadajúcom slnku, ale nebola obýčajná. Veď predsa po mojom boku kráčal Romanečko... Stále sme kráčali do neznáma až napokon sme došli k poľnej krížovatke, v ktorej sme sa nevedeli rozhodnúť kde odbočíme. A tak ma napadlo že zostaňme tu. Roman súhlasil, rozprestrel svoju bundu a na ňu sme si obaja sadli. Chytil ma okolo pása a spolu sme začali pozorovať lávový západ slnka. Lepšie meniny som si nemohla predstaviť...bol to splnený sen...úplna dokonalosť...A ako keby toho nebolo málo, Roman sa po chvíli postavil na nohy a pomohol vstať aj mne. Spätne sa on otočil chrbtom a začal vyťahovat niečo so svojej tašky, tipovala som že darček. A mala som pravdu. Podišiel bližšie ku mne a dal mi ho. Vyzeralo to ako zabalená učebnica v darčekovom papieri. No ked som pomali začala trhať ten obal, tak napätie sa mi začalo stupňovať. Uvidela som najskôr moju hlavu, chvíľku nato Romanovu, no v tom ma už prestalo baviť to napäté pomalé rozbaľovanie a nedočkavo som roztrhla ten papier. Aaaa....wau...❤❤❤....Bol to obraz, obraz na ktorom som bola ja a Roman na plese. Boli sme tam nádherný. Jeden krajší ako druhý. Nevedeľa som čo robiť od radosti, tak som vyskočila na môjho milovaného Romanečka a on sa skoro neudržal na nohách. V tej chvíli som bola fakt po dlhej dobe tak neuveriteľne šťastná. Ale o no to neskončilo... Roman pokračoval....Spolu s tým obrazom bola zabalená obálka...Otvorila som ju...bol tam list, list o našom rozprávkom vzťahu, o nekonečnom vzťahu. Bola som zahladená do toho listu, no v tom sa Roman trošku zdialil....ignorovala som to a čitala ďalej....O necelých 20 sekúnd bol naspäť a objal ma zo zadu a hlavu položil na moje rameno. A pozoroval ma ako čítam list od neho. Keď som ho dočítala tak som len hlavu otočila naňho a dala mu obrovitánsky bozk. No on začal šibrinkovať s rukami a pred oči mi vrazil rúžu. Prekrásnu, rozkvitnutú a veľmi pôvabnú ružu. S mojich očí sa stali svetlomety. A už tretí krát za posledných 5 minút sa mi roztopilo srdiečko. Ešte raz som na Romana vyskočila, a začalu mu ďakovať a hovoriť mu aký je dokonalý. (V hlave som si začala vravieť ach jaj, on musí byť ten pravý, dokázal že spraví pre mňa čokoľvek, ale on nespravil len čokoľvek, on spravil toho ešte omnoho viac....)...naša oslava sa chýlila ku koncu a tak sme sa pomaličky začali poberať obaja domkov...Celú cestu som mu básnila aká som šťastná že ho mám a že neviem čo by som robila keby ho stratím... On mi moje slová vždy veľmi pekne opätoval. No dorazili sme k lúčeniu...Objala som ho medvedím stiskom (čudujem sa že mu črevá nevyšli ústami...)...Dali sme si bozk a ja som sa hrdo pobrala domov s obrazom v jednej ruke a ružou v druhej.....

Táto časť už tu bola, ale musel som ju upraviť, na požiadavku jednej osoby...😋😋😋😋
Tak snáď sa bude páčiť aj keď nebide tak vtipná ako originálna verzia...😇😇