Trick or treat ( dokončené )

Dom hrôzy / hroznej zábavy

Ako každý rok ani tento to nieje inak.  idem k otcovi. Už tri hodiny stojíme v zápche, pesničky som každú počula asi päť krát a dokonca som už vymazala všetky nepotrebné fotky v mobile. Zrazu som začula nejaký rachot, ktorý sa ozval v celom autobuse ale nepotrebovala som to riešiť. Keď už sa však ozval štvrtý krát musela som sa poobzerať. Nebola som jediná. Takmer všetci sa obzerali na miesto kde rachot počuli. V tom začali blikať svetlá až prešli do úplnej tmy. Vonku aj vnútri bola tma a ja som sa snažila vyloviť mobil z batohu. Bola som si na sto percent istá, že som si ho tam dávala. Ohmatalo som pre istotu aj menší stolček upevnený o sedadlo predo mnou. Nič. Ľudia začali vstávať a ja som podľahla panike. V uličke som zazrela svetlo. Uprene som naň civela a zrazu som zbadala siluetu človeka. Nemohla som kričať. Hlas mi úplne preskočil a ja som sa skrčila na sedadle. V tom som zapocula neznámy hlas.
-Si v pohode?
Rozpoznala som chlapčenský hlas ale stále prevládala tma.
-Viac-menej.
-Poď sadni si.
Poslúchla som. Snažila som sa mu zahladiet do tváre ale nedarilo sa mi.
-Kto si?
Ostal ticho. Keď som sa pozrela vedľa seba rozpoznala som, že tam nikto nesedí. Opäť ma pochytil strach. Netušila som co sa deje. Pozerala som von oknom kde svietila jediná lampa. Znovu som zbadala postavu. Na sekundu som pozrela inam a keď som pohľad premiesnila na miesto kde postava ešte nedávno stála, nebola tam. V tom priamo do okna vletelo niečo čo sa v momente rozplesklo a vyliala sa krv. Zvrešťala som na celý autobus. Zavrela som oči a keď som ich opäť otvorila ležala som u seba doma v posteli a slnko mi prenikalo do izby. Neznášam zlé sny.

                           🎃🎃🎃

Tento večer milujem. Je deň pred Halloweenom a prípravy v našom dome vrcholia. Nevravím že tento sviatok oslavujeme, no na druhej strane mám ho rada. Všetky bláznivé masky, umelé pavučiny na domoch, vyrezávanie tekvíc, toto všetko ma svoju atmosféru, ktorú milujem.
U nás v rodine je zvykom, že každý člen musí vyrezať tú svoju. Už sa na to teším. Je to spoločná aktivita pri ktorej nesmú chýbať otcove horory a diabolský smiech. Keď sa budúci večer zotmie, do ulíc vyjdú malé roztomile príšerky, túžiace po sladkostiach. Chodia od domu k domu a pýtajú čo najviac. Neskôr o cukríky hrajú v karlových hrach alebo porovnávajú kto má viac. Zvyčajne je to pre deti do 14 rokov a nebudem klamať, aj ja som chodievala a hrozne ma to bavilo. Našťastie sa tomu nevyhnem ani tento rok. Mám 6-ročnú sestričku Olivku, teda Olíviu. Úprimne sa na tento večer teším. Nie kvôli sladkostiam, je to kvôli strašidelným zážitkom. Pre nás väčších je každoročne pripravený dom strachu. Zakaždým je niečím iný a ešte hrôzostašnejším. Je to niečo ako skúška odvahy. Detská mladšie ako 15 majú vstup zakázaný. Nemám s tým veľmi skúseností keďže som tam bola len raz a to minulý rok, keď som mala vstup po prvý krát povolený.

                              🎃🎃🎃

Mercy, Mercy vstávaj!
Triasla mnou Olivka.
-Dobre, veď už idem.
Postavila som sa z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Tam som si oplachla tvár a umyla zuby. Následne som schodami spolu s Oli zbehla dole. Na stole boli pripravené štyri taniere a halloweenska výzdoba. Mamine cupcaky rozvoniavali po celej miestnosti. Keď tácku s nimi položila predo mňa, ihneď som sa na ne vrhla. Na vrchu bol oranžový krém s bielym duchom ako ozdobou. Nesmelo chýbať ani slané pečivo a brownie koláčik. Čo viac si priať po takýchto raňajkách.

🎃🎃🎃

Sú tri hodiny poobede a blíži sa moje vytúžené vyrezávanie zlatých tváričiek do tekvíc. Pozerala som si zopár nápadov na internete aby moja tekvica nevyzerala rovnako zle ako minulý rok. Posadali sme si všetci k stolu a oranžové tekvice na nás netrpezlivo čakali. Otec zatiahol žalúzie, zhasol všetko svetlo a do stredu stola postavil sviečku. Naozaj tu bola tma ale veľmi sa mi to všetko páčilo. Otec začal hororovy príbeh. Samozrejme nemohol hovoriť o úplnom krvaku alebo niečo podobné. Veď vedľa neho sedela 6-ročná Olivia. Popri vdychnutí životov našom tekvičkám sme sa s mamou zabávali na jeho príbehu a Olivinych očiach plných strachu. Otec má na toto naozaj talent. Začne niečo strašidelne a záver ukončí vtipne.