2.časť

8 1 0
                                        

Ráno je moja najobľúbenejšia časť dňa. Matka je už v práci a tak som pánom domu ja. Zo skrine vytiahnem čiernu sukňu a pančuchy. Viem, že je vonku mínus desať, ale to neznamená, že nemôžem vyzerať dobra aj keď som psychicky úplne nadne. Na tvár si nanesiem hrubú vrstvu mejkapu a oči si orámujem hrubou čiernou linkou.  Pozriem na hodiny. mám ešte desať minút času. Zvyšok vecí potrebných do školy si nahádžem do tašky a odchádzam z domu.

Pred Eliasovým domom zastanem. Chvíľu načúvam, no keď nič nezačujem, podídem bližšie k dverám. Opriem sa o stenu vedľa nich a čakám na Eliasa. Po piatich minútach sa dvere domu otvoria. Vyjde z nich Eliasov otec.

„Dobré ráno," smutne sa na neho usmejem.

„Ahoj Elin."

Hlavu si späť opriem o chladnú stenu domu a sledujem pána Ryaela, ako štartuje svoje auto a odchádza do práce. Po chvíli sa dvere domu opäť otvoria.

„Si normálna? Veď prechladneš!" kričí na mňa Elias. Keď však zbadá môj unavený výraz, zháči sa.

„Prepáč. Prečo si nezazvonila, že si tu?"

„Chcela som si trochu vyvetrať hlavu," ospravedlňujúco sa na neho pozriem. Elias si vyzlečie svoju bundu a prehodí mi ju cez plecia.

„Ďakujem, ale to si nemusel. Mne naozaj nie je zima." Premeria si ma od hlavy až po päty a pokrúti hlavou.


„To je nápad dať si sukňu v takejto chumelici," povie Elias a zadíva sa na veľké snehové vločky, ktoré sa krútia v bláznivej melódii vetra.

„Kedy budeš mať auto?" spýtam sa.

„Už som ho mal mať, lenže otec stále nemá čas. mali by sme ho ísť kúpiť tento víkend. Nechceš ísť s nami?"

„Ja neviem..."

„Uvidíš, bude sa ti tam páčiť. Je to obrovský obchod plný úžasných áut. Naozaj je výhodné mať osemnásť. Aj keď som narodeniny oslávil pred tromi mesiacmi."

„Prečo sa ti otec rozhodol dať práve auto?"

„Keď som bol malý, miloval som autá. Veď tak je to aj teraz. S ocom sme sa dohodli, že mi pomôže našetriť na auto. Niečo som si nasporil ja, väčšinu mi, ale doložil on. Veď je architekt. Zarába majland."

Ani som sa nenazdala a zrazu sme stáli pred budovou školy.

„Ďakujem," podám Eliasovi bundu. 


VyvolenáWo Geschichten leben. Entdecke jetzt