Vyvolená

3. časť

,, Ty nejdeš za ňou? "
,, Nie."
,, Prečo? "
,, Pochop to, Elias, pokiaľ ona sama nechce povedať najlepšej kamarátke, že chce odísť doštudovať školu inde, tak nech si ide, ale ja za ňou nejdem, pokiaľ mi to ona sama nepovie do očí. Vy dvaja viete o mne všetko, naozaj všetko, " poviem Eliasovi pri pohľade na Ann vystupujúcu do triedy.
,, Vážne?" zdvihne jedno obočie a spýtavosana mňa pozrie.
,, Čo vážne? "
,, Naozaj vieme všetko?"
,, Hej, máš snáď iný pocit? Veď ti hovorím všetko, trávim s  tebou deväťdesiatďeväť percent svojho času..."
,, No veď práve... Ten čas tráviš so mnou a nie s Ann. "
,, A čo ja snáď môžem za to, že oba stále pracuje? " vybuchnem, to už Ann prichádza k nám a sadá si predo mňa na stoličku.
,, Porozprávame sa o tom potom..." šepne Elias a odvráti odomňa zrak.

Do triedy vchádza profesor. Nechápem, prečo sa všetci tvária tak vážne. Veď je to len obyčajná stredná škola. Obyčajné gymnázium, ktoré síce nenávidím, ale kvôli mojej matke sem musím chodiť.

,, Tak, kto sa na dnes učil? Koho si preskúšame? " spýta sa profesor.

Prevrátim očami a zo žuvačky v ústach nafúknem veľkú bublinu. Prásk.

,, Slečna Staceyová?" spýtavo sa na mňa pozrie profesor. Nervózne pritom poklopkáva prstami po stole.

,, Nie, " odpoviem, ,, dnes som sa neučila."
,, Áno? To je zaujímavé, lebo ako vidím, vy ste sa ešte nenaučili ani na jednu moju hodinu."

S hrmotom stoličky sa postavím a pomaly prídem zo zadnej lavice až pred tabuľu.

,, Čo by ste chceli odo mňa počuť?"

,, No, tak mi skúste povedať niečo, čo ste si zapamätali z minulej hodiny. "

,, Nič."

,, Fajn. A niečo o Druhej svetovej vojne vy ste mi vedeli povedať?"

,, Neviem. Ale môžem to skúsiť. "

No a potom som spustila. Neznášam školu, to je fakt, ale nikdy som nepovedala, že som neni prirodzene inteligentná. Moja matka aj môj otec majú v hlave Filipa a ja som to pravdepodobne zdedila po nich. Doma sa do učebníc ani nepozriem a to je môj najväčší problém.

,, Dva. Sadnite si. "

Pomalým krokom sa opäť vrátim na miesto.

,, Super," Elias sa na mňa celý vyškerený usmieva, ,, ty si sa to učila? "
,, Nie, čo si. Iba ma zaujíma história. A obzvlášť Druhá svetová."

Zvyšok hodiny sa vlečie veľmi pomaly. Moje myšlienky sú rozlietané na všetky strany. Ann, mama, otec, Elias, moje problémy, cvokár... Moment, pán Berney mi niečo kázal. Ale čo? Zmena. Áno, to je ono. Mám popremýšľať nad nejakou zmenou. Ale ako? Hmm... Teraz by mi zmena padla celkom vhod. Nikdy som si nemyslela, že by mi boli jeho rady v niečom užitočné. Asi to bude mať fakt čosi doseba.
Prefarbím si vlasy? Ostrihám si ich? Začnem sa inak obliekať? Ukončím školu? Začnem pracovať? Nie, ani jedno z toho nie je dobrý nápad. I keď možno tá farba vlasov by nebola na zahodenie. Míňať každý mesiac množstvo farby a prekrytie mojich blonďavých odrastov ma vážne už nebaví. Áno, to je nápad, tým začnem.