ALFA

Slniečko moje neopúšťaj ma...

Odohnali ma od neho,  bolo to od nich otrasné... Už sa zobudil.. to bola tá najlepšia vec aká sa mohla stať... Strašne ho Milujem...

V ten deň 

Už keď mi prišla sms som vedela že je zle... Nenapadlo mi žiadne miesto, tak som rýchlo utekala k jeho domu...Bolo tam podozrivé ticho...Všimla som si kroky...To už som začala utekať...(nádych, výdych...ty to zvládneš)pomyslela som si a nazrela za roh tej budovy... Sedel tam...on... Moje jediné šťastie...Ten zvierajúci pocit v mojej hrudi bol nepopísateľný... Môžem za to ja... Len ja a nikto iný... Mala som na sebe svoje obľúbené tričko... Ale srať, pre neho čokoľvek... roztrhla som ho na dve polovice a hneď mu obviazala rany... Skoro som sa udusila vlastnými vzlykmi...Zavolala som sanitku a hneď na to som ho objala a tlačila k sebe... Do vlasov som mu stále šepkala iba jediné: ,,Slniečko moje neopúšťaj ma... nie teraz... nikdy... tak strašne ťa milujem... my spolu zvládneme všetko...aj nemožné... len to musíš vydržať... prosím..." toto som stále opakovala až kým neprišli... Potom mi ho zobrali... môjho smejka jediného... rýchlo som nabehla domov iba v športovej podprsenke... môžem to všetko z vysoka jebať už... prezliekla som sa a zavolala šoférovi... Tak rýchlo som sa do nemocnice ešte nedostala...

S ním
Keď ma konečne k nemu pustili prišiel jeho úžasný foter... v tedy mi stačilo už len aby niečo povedal a šiel by tam dole čuchať kvetinky... Stále som ho držala za ruku a bez prestávky plakala...Bol to otrasný pocit... psychická bolesť je oveľa horšia ako tá fyzická... táto sa nevytratí len tak ... ani keď si dáte tony liekov... nikdy... Dostal sa do kómy... stratil priveľa krvy... Dúfam že sa čoskoro preberie a ja sa budem môcť znovu pozrieť do tých nádherných očí... Sedela som tam bez prestávky ... ja ho nedokážem opustiť a už vôbec nie teraz... v tom najhoršom... dobre možno by som mala riešiť iné problémy ale ja to jednoducho nedokážem... nedokážem na neho prestať myslieť... Je to niekto kto mi srdce ukradol veľmi rýchlo ... a celé... bola som tam do nejakej pol noci... Keď sa menili služby musela som odísť... každý deň som tam bola... Až keď sa skoro po týždni stalo niečo....

Ahojte všetci ktorí si to ešte čítate... rozhodla som sa že ju dopíšem aspoň teraz... budem rada ak som vás aspoň kúsok potešila...
17.4.2019... čo myslíte ? Preberie sa?