Voldemordová dcéra

5.čast

"Nieje tu, niekto ho musil pustiť " povedal Hagrid. "Kam myslíš že by utiekol? " povedala som. "Najbližšie je temný les, určite bude tam. Musím ho nájsť!" Povedal A vykročil K lesu. "Pomôžem ti" povedala som sa A vybrala K nemu."Anna nedovolím ti tam ísť! " zakričal na mňa Draco. Otočila som sa A hľadela mu do tváre, žiaden úškrn, len strach V očiach."Nedovolím ti ma tu nechať! " A čo tak to povedať hneď že sa O mňa bojíš pomyslela som si. "Hagrid je môj kamarát, potrebuje pomoc a ja mu pomôžem A ty tu na mňa počkáš" povedala som rozhodnym hlasom. " očividne nemám na výber " povedal trošku smutným tónom." Nemáš!" Povedala som A kráčala som ďalej." Dávaj si prosim pozor" povedal Draco. Zastavila som ale neobzrela sa. Znovu som vykročila.
.....
Nemám strach. Nič horšie než môj otec nieje . Už sa tu motám 30 minút A nič. No zrazu som počula šepot. Parselčina. Zmätene som sa obhliadala okolo seba. Nikde nikto. Rozbehla som sa späť. No zrazu ma nejaká neznáma sila zrazila na zem. "Neutečieš mi....som V tvojom vnútri" jeho slizke ruky sa dotkli miesta kde mám srdce. "Máš ho také čierne ako ja" usmial sa."nikdy nebudem ako ty..nikdy!!" "Môžeme spolu ovládnuť celý svet...bude len náš" povedal. Zrazu som započula Hagridove A Dracove hlasy. Pozrela som sa smerom odkiaľ prichádzali. Keď som sa znovu pozrela na "otca" nebol tam. "Anna!" Kričali. "Som tu "povedala som A oprašila sa.
"Čo sa stalo?" Povedal zadychčene Hagrid, usúdila som že keďže je tu aj Draco musel si poriadne zamakať. Utekať A ťahať ešte jeho. Trosku mi boli do smiechu pri tej myšlienke. "Spadla som" povedala som. "Našli ste ho?" Po dlhej chvíle ticha som prehovorila. Možno to ticho bolo kvôli tomu že mi neverili. Nezistím to A ani nechcem. "Nie. Není po ňom ani stopy" povedal Draco.