Lost sister ~ Zero Kiryu~

1. Arriving

"Vďaka. Zbohom!!" zakývala som taxikárovy, a bez toho, aby mi odpovedal nastúpil do auta a odyšiel. Otočila som sa tvárou k veľkej železnej bráne, a zhlboka sa nadýchla.

"Cross Academy. Začiatok nového života..."zašepkala som si pod nos, a pritiahla svoj kufor bližšie k sebe. Pár metrov predomnou bola brána, ktorá viedla k začiatku veľkej zmeny. Bola táto zmena naozaj potrebná? Bola som už zviknutá na svoj starý nedokonalý život. Nemohla som ostať tam kde som bola? Všetky pochybnosti a zlé myšlienky sa ku mne vraciali. Čo ak toto bude zmena k horšiemu? Čo ak príchod sem to všetko ešte zhorší? No teraz už je neskoro na to, aby som sa vrátila späť. Nový život stál predomnou, či sa mi to páči, alebo nie.

Pomalými krokmi som podyšla k bráne a jemne potlačila kľúčku. Otvorené. Popchala som ťažkú bránu a vošla na šolský pozemok. Predomnou bol chodník, ktorý viedol k veľkej budove, ktorú som videla v diaľke. Vedľa mňa bola tráva na ktorej sa sem tam objavil strom, no v ďiaľke som videla lesy. Je to tu dosť strašidelné, no nezapriem, že je tu prekvapivo pohodová atmosféra. Keďže je noc, bolo tu ticho. Zastavila som sa a zavrela oči. Znova som sa hlboko nadýchla, no keď som chcela urobiť ďalšie kroky začula som šušťanie trávy, a rýchle kroky ktoré mierili ku mne.

"Čo tu robíš o takej hodine? Vráť sa na svoju izbu. Ihneď!"počula som dievčenské výkriky. Kôli tme som videla len jej obrisi, no keď sa to dievča ku mne priblížilo, uvidela som pred sebou dievča s krátkymi a hnedými vlasmi, v čiernej školskej uniforme. Keď sa dievča priblížilo zapozeralo sa na mňa, neskôr na môj kufor, a opýtalo sa.

"Huh? Kto si? Ty nie si jedna z našich študentiek..."povedala zmetene.

"Som Kaoru Mukami....Jaaa som tu nová. Práve som prišla.....aaa potrebujem nikede nájsť riaditeľa."povedala som neisto. Po mojích slovách sa dievča široko usmialo a podyšlo ku mne.

"Takže nová huh? Moje meno je Yuki Cross. Som dnes na hliadke, tak dúfam že som ťa nevystrašila..."povedala Yuki a podala mi ruku. Keď sme si nimi potriasli dokončila."Poď! Zavediem ťa k riaditeľovi. Dúfam, že Zero hliadkuje tiež, aby to tu nezoastalo bez dozoru kým som preč."poslednú vetu si Yuki zašepkala pre seba. Následovala som ju.

Po dosť dlhej ceste sme vošli do veľkej budovy. Uf...táto škola je väčšia než som si myslela. Po tom, čo sme prešli pár schodov, a kostrbatých chôdb sme vošli do veľkých drevených dverí, na ktorých bolo napísané Cross Kaien. V miestnosti sedel muž s dlhými vlasmi, zopnutými v cope, zabalený v deke a s šálkou v ruke. Na zvuk otvárajúcich sa dverí zdvihol hlavu z papierov a pozrel sa na nás. Skôr než som sa stihla predstaviť Yuki to urobila za mňa.

,,Pán riaditeľ! Toto je Kaoru Mukami. Vraj je to naša nová študentka."povedala s miernym úsmevom. Riaditeľ sa na mňa zapozeral a na moje prekvapenie sa ku mne s veľkým úsmevom rozbehol. Objal ma tak, že som mala na chvíľu problém s dýchaním.

"Už som vás očakával slečna! Ani neviete ako som rád že sa naša škola takto rýchlo rozbieha. Kždý študent je pre mňa ako vlastné dieťa, takže od dnes ste moja dcéra aj vy. Ak vám to samozrejme nevadí!"povedal nadšeným hlasom.

"Pán riaditeľ...myslím že ju takto iba vystrašíte"povedala Yuki unudeným hlasom. Jemne som sa usmiala a pokývala hlavou na nesúhlas. Yuki sa na mňa pýtavo pozrela.

"Samozrejme, že ma nevystrašil. Som rada, že ma beriete ako dcéru, z ohľadu na to, že vlastných rodičov nemám. Naozaj sa mi páči váš postoj k vaším študentom."na moje slová Crossovi vybehli slzy.

"Dieťa moje!"povedal a znovu ma objal.

"Ok, určite by si chcela vidieť svoju izbu. Yuki tu máš kľúčik a zaveď Kaoru do jej izby."povedal po tom čo ma pustil. Usmiala som sa na znak poďakovania. Pri odchode som povedala tiché dobrú noc, a následovala Yuki dlhými a tmavými chodbami. Keď sme stáli pred dverami mojej izby, Yuki vytiahla kľúčik a otvorila dvere. Predo mnou bola skromná izba s posteľou, stolom, stoličkov, skriňou a iným základným vabavením. Na pravej strane boli dvere, ktoré pravdepodobne viedli do kúpeľne. Vošla som do izby a obrátila sa k Yuki.

"Ďakujem ti za všetko!"povedala som.

"Nemáš vôbec za čo. Zajtra ráno po teba prídem o deviatej, tak buď pripravena. Zavediem ťa do triedy, aby si sa nestratila."povedala a po týchto slovách odyšla. Jemne som sa usmiala a zavrela dvere. Keďže už bolo veľmi neskoro, vybaľovanie som si nechala na zajtra. Z kufra som len vytiahla pižamo a kozmetiku. Po krátkej sprche som sa obliekla do pižama, a celá unavená som sa hodila na posteľ. Možno to tu nebude až také zlé.