Vytiahla som Clarka von s nádejou že z neho vytiahnem to, čo mi chcel povedať. Podarilo sa. A som v šoku. Veď počúvajte. Najprv sme si s Clarkom sadli na lavičku. Hneď prvé čo som povedala bolo "No vyklop to. Čo si chcel minule". Clark sedel a pozeral sa na mňa s jeho tvárou pripomínajúcu smutnú žabu. "Claark. Prosím ťa. Ja ťa nezabijem!" Pozrel sa mi do očí a pobozkal ma. "Toto som chcel". Nevedela som sa ani pohnúť. V hlave mi len prebiehalo dokola "wtf?" A do toho "bzum bzum brekekeke". Až tak zmetená som bola. "Ale viem že ty máš Olivera takže nič no..." Nevedela som čo mám povedať. On o Oliverovi vlastne nepočul od našeho druhého strernutia. "No..Oliver už nie je". Usmiala som sa na Clarka. V ten moment som si uvedomila, že Oliver ešte stále nevie, že už je koniec. Ale vrátila som sa naspäť ku Clarkovi do galaxie. "S Oliverom už sa nestýkavam"..."naozaj? Slubuješ?" Opýtal sa Clark. "Naozaj" usmiala som sa. V ten moment som si uvedomila koho mám naozaj rada. Niekoho kto bol pri mne vždy. Pomáhal mi s problémami a stál pri mne. Bol to Clark. Nechcela som mu povedať ako presne to s tým Oliverom bolo. A tak som sa rýchlo zdekovala, poďakovala sa Clarkovi a odišla. Cestou domov som rozmýšlala, či naozaj mám Clarka rada viac ako kamaráta. Zdá sa že áno.
YOU ARE READING
Pomätené Dievča
Teen FictionČo sa deje s jej kamarátkou, čo tají, prečo sa správa inak? Čo sa jej stalo? Prečo prišla na hrozivé myšlienky? Príbeh dievčata a jej priateľov. Zažite smútok aj radosť spoločne s Melody.
