destroyed him//hs✔️

Trinásta Kapitola

Už je to pár dni po tom ako Zoey odpadla a stále je v nemocnici. Stále sa neprebrala. Chodím za ňou každý deň, stále dúfajúc že sa preberie ale každý deň čoraz viac tomu prestavam dúfať.

"Kam ideš?" opýtal sa má Liam.

"Do nemocnice." dodal som.

"Počkaj ideme stebou!" skrikli chalani sediaci v obývačke. Prikyvol som a všetci štyria sme sa začali obúvat. Nasadli sme do môjho autá a vyrazili sme. Prišli sme pred budovu v ktorej trávim poslednú chvíľu dosť času. Prišli sme do izby kde ležala Zoey. Bola taká bezbranná a taká nevinná.

Ja s Niallom sme si sadli do kresiel a Liam a Louis stali. "Pán Styles, môžete na minútku?" dodal doktor. Prikyvol som a utrel si svoje zaslzené oči.

"Už je to pár dni čo sa slečna Zoey neprebrala. Je v kóme a dýchajú za ňu iba prístroje. Musel by sa stať zázrak aby sa prebrala. Je mi ľúto ale musíme ju odpojiť." povedal doktor.

"Nie, nemôžete ju odpojiť!" skríkol som na neho.

"Je mi ľúto." dodal a odišiel.

Nie, ja to nedovolím. Nemôže mi umrieť. Chalani sa na mna pozreli pohľadom a la 'čo hovoril?'.

"Chcú ju odpojiť." povedal som a hneď sa rozreval. Kedy sa zo mna stala taká mäkota?!

"To neurobia, zastavíme ich." dodali chalani. Oni s tým už nič neurobia. Do izby vbehla Sophia a Rihanna. Sophia sa hneď vrhla Louisovi okolo krku. Od kedy sú spolu?!

"Odpoja ju zajtra večer." oznámila mi pomedzi vzlyky Rihanna. Nie to nemôžu. Nemôže mi odísť. Milujem ju!

"Harry, mame tá tu s ňou nechať osamote?" opýtala sa má Sophia. Prikyvol som a tak všetci odišli. Zostal som ju ja a ona.

"Zoey, milujem tá. Uvedomil som si to veľmi neskoro. Teraz keď to viem mi odchádzaš. Som ja ale hlupák." dodal som a hneď sa rozplakal. Rozobral som jej ruku do tej mojej. "Dúfam že má počuješ. Vieš, musíme sa rozlúčiť. Chcú tá odpojiť a tym aj odomna odídeš." zavrel som oči a snažil sa upokojiť.

V mojej dlani sa niečo pohlo. Nebola to moja ruka, bola to ruka Zoey. Jemne pohla prstom. Hneď som vyskočil z postele a do izby zavolal doktora, Rihannu, Sophiu a chalanov.

"Pohla rukou, prosím povedzte že sa mi to iba nezdalo. Že je to pravda." povedal som a všetci sa na mna s ľútosťou pozreli.

"Áno, pohla sa aj sa som to videl." skríkol Louis. Chvála bohu že niesom paranoidný.

"Máte pravdu. Je to zázrak." dodal doktor. Bol som šťastný. Teraz dúfam že si na nás bude pamätať. Na mňa.

"Harry, možno ju tvoje slova vyliečili." po chvíli prehovorila Sophia. S radosťou v očiach som sa na ňu pozrel a jemne sa usmial.

"Harry-" počul som menší chrapľak a tak som hneď pribehol k posteli kde ležala Zoey.

"Áno som tu." povedal som a pohladil ju po jej krásnych hnedých vlasoch.

"Komunikujte s ňou, je v kóme, môže do nej upadnut znova." povedal doktor. Hneď som sa začal so Zoey rozprávať.

"Zoey, počuješ má?" opýtal som sa jej.

"Áno." povedala.

"Vieš ako som sa o teba bál? Otvor oči prosím!" dodal som.

"Ja-ja nemôžem." povedala. Bol som ticho, veď čo som mal povedať?!

"Komunikujte s ňou, upadá znova do kómy." skrikol doktor.

"Zoey, som tu stebou. Všetci sme tu. Tvoja teta, Sophia, chalani, ja. Všetci ti veríme a vieme že to dokážeš. Zoey, milujem tá." dodal som. Začala stláčať očné viečka.

"Viem že to dokážeš." jej očné viečka sa začali stláčať a jej sa pomaly ale isto začali otvárať oči. Po chvíli ich otvorila dokorán a ja som sa hneď široko usmial až mi z oči vypadlo pár sĺz.

•••

"Harry, zostaneš tu prosím so mnou?" opýtala sa má rozkošné Zoey. Cely čas od toho ako sa prebrala som tu s ňou. Chalani, Sophia a jej teta pred malou chvíľou odišli a tak sme tu ostali sami.

"Samozrejme." hneď som odpovedal. "Nepotrebuješ niečo?" opýtal som sa.

"Potrebujem teba." dodala a rukou ťapkala na voľne miesto na posteli vedľa nej. Pousmial som a išiel si ľahnúť vedľa nej. Ľahol som si vedľa nej a hneď som obmotal moje ruky okolo jej pása a ľahla si na moju hruď.

"Harry, všetko som počula. Ani nevieš ako som strašne chcela otvoriť oči a povedať ako tá veľmi milujem ale nešlo to. Kričala som sama po sebe aby som tie oči tvorila." dodala.

"To je dobre, pššt, neplač láska." začal som ju utíšovat keď sa rozplakala. Bolo ťažké vidieť ju ako nehybne leží na posteli a viete že možno zomrie. No teraz som šťastný že je tu so mnou.

"Milujem tá Zoey." povedal som po chvíli ticha. Dvihla sa odomna a zapozerala sa na mna tými krásnymi kukadlami.

"Tiež tá milujem Harry." dodala. Pritiahla si má k sebe a konečne spojila naše pery. Ako dlho som to chcel urobiť. Chcel som cítiť jej pery na tých mojich. Jej pery sú pre mna ako droga. Raz ich ochutnate a potom už neviete prestať.

Tak Zoey nakoniec žije😊 dlho som rozmýšľala či ju "zabijem" ale to by som neurobila😪 niesom taká potvora.

Dnes mám takú náladu písať😂 píšem asi teraz už tretiu časť za dnes.💗

Dúfam že sa Vám páčila❤️💩

_klickova💕💕⚡️