destroyed him//hs✔️

Štrnásta Kapitola

Dnes má konečne pustia z nemocnice. Neviete ako mi chýbal domov. Harry bol so mnou cely čas zavrený v tej mučiarňi. Nenavidim nemocnice. Hoci pomáhajú ľuďom. "Zoey, daj mi tie tašky a hybaj si ľahnúť." rozkazala mi teta.

Pousmiala som sa nad jej rozkazom no aj tak som bola unavená a tak som si išla ľahnúť. Hneď ako som našla vhodnú polohu na spanie som zaspala.

"Zoey, zlatko." začala má budiť Sophia. Zavrčala som a ďalej spala. Nemám rada keď má niekto budí, a hlavne vtedy keď sa mi dobre spi. "Zoy, nechci aby som s teba stiahla paplon."

Hneď som otvorila oči. Ona je toho schopná. Pozrela som sa na hodiny a tie ukazovali 5hodin poobede. "Prečo si má nenechala spat?" opýtala som sa jej nahnevané.

"Dole tá čaká Harry." hneď ako spomenula Harryho sa mi na tvári vycaril úsmev. Bože čo to so mnou robí?! Nenávidela som ho a teraz ho milujem. Ako sa môže stať z nenávisti láska. Ako?!

Pomaly som zišla schody. Veď jasne nechcem znova spadnúť a ostať znova v kóme. Teraz by som sa už nemusela prebrať a mohla byt už mŕtva. V kuchyni sedel Harry. "Ahoj" pozdravila som sa mu a s ním okamžite myklo. "Prepáč nechcela som tá vystrašiť." začala som v sebe dusiť smiech. Bolo to vážne vtipne keď ním poriadne myklo.

"Ahoj sweetheart." odzdravil sa mi a venoval mi krásny bozk. "Mám pre teba prekvapenie."

"Vieš predsa, že nemám rada prekvapenia." dodala som no prerušil má další letmý bozk. Bože on je taký zlatý.

•••

"Je to potrebné?" opýtala som sa Harryho ktorý mi v aute viazal šatku cez oči.

"Áno je." odpovedal a aj cez moje zaviazané oči som mohla vidieť že sa uskrna. Naštartoval auto a vyrazili sme neviem kam. Asi po pól hodinovej sme konečne dorazili na to tajne miesto.

"Harry, veď má lebo ja sa tu niekde ešte zdrvem." zasmiala som sa a on so mnou tiež. Ale toto som myslela bez srandy.

"Neboj." dodal a už má niekde ťahal. Stále som mala na očiach tu debilnu šatku. Po chvíli som ucítila že ideme po schodoch. Kde to do riti sme?!

"Tak a sme tu." povedal Harry.

"Môžem si to dať dole?" opýtala som sa a snažila sa ukázať na šatku.

"Áno, môžeš si ju už dať dole." odviazala som ju. Párkrát som zaklipkala očami pretože som zrazu uvidela svetlo. (Hah, to vyznelo ako keby znova umierala.) Ocitla som sa v drevenej chate. Harryho chate. Poobzerala som sa po izbe a všade boli sviečky, ruže, lupienky ruží a Harry.

Och, nečakane tu bol aj Harry. Nad mojou trápnou myšlienkou má vytrhol hlas ktorý patril mojej láske. Prišiel ku mne bližšie a pobozkal má. Bože on je rozkošny. Bolo to veľmi krásne.

"Zoey Smithova, staneš a mojim dievčaťom?" opýtal sa má. Ani som nemusela čakať alebo rozmýšľať. Odpoved bola jasná.

"Áno!" vykríkla som a hodila sa mu okolo krku. Hneď som ho pobozkala.

"Milujem tá." zamrmlal do bozku.

Keď sme sa odtiahli tak som dodala, "tiež tá milujem." znova som sa mu hodila do náručia.

•••

"Je to tvoja chata?" opýtala som sa ho po chvíľke. Prikyvol. Bola veľmi veľká a krásna. Ako zvonku a tak isto aj interiér.

"Aká bola tvoja rodina?" opýtal sa. Tou otázkou má zaskočil. Vedela som že sa má na mi niekto raz opýta. Nemám rada keď sa má niekto pýta ohľadom rodiny.

"Moj otec bol režisér. Bol veľmi úspešný a známy. Mamka, tá bola úžasná. Bola to modelka a tak isto spievala. Po nej som zdedila aj spev aj to že chcem robiť modeling. Po čase si otec našiel milenku. Nechápala som tomu, moji rodičia mali medzi sebou uzastny vzťah tak som nevedela prečo si našiel tu kravu. Nenávidela som ju od prvej chvíle. Keď som mala narodeniny tak sme toho viac vypili a tak som sa nemala ako dostať domov. Zavolala som im obom. Keď sme išli domov hovorila som otcovi aby dal hlas na rádiu pretože išla moja obľúbená pesnička. Začal tam niečo rozoberať. Potom sa na mna obaja rodičia pozreli a v tom dom nás narazilo druhé auto. Nikto nevedel ako to že som prežila. Mama, otec aj ten opitý vodič na mieste zomreli." dopovedala som a hneď sa rozplakala nad spomienkou smrti mojich rodičov.

"Psst, láska. Neplač, prosím." začal má ukľudnovat Harry. Hladkal má po chrbte a hovoril mi krásne slova. Milujem ho, tak strašne!

"Vieš čo, poďme hrať hru. 5 minút pravdy." povedal Harry. "Ide o to že jeden znas položí otázku a ty na ňu musíš odpovedať pravdivo, dobre?"

Prikývla som a utrela si uplakané oči. "Môžem začať?" opýtala som sa ho. S úsmevom prikyvol. Hm, tak akú otázku mu dám.

"V koľkých si mal svoj prvý sex?"

"V 15." Čože?! V 15?! Čo teraz robím, chcela som to vedieť.

"Teraz ja." pane bože čo mi dá za otázku. "Mala si predomnou ešte frajera?"

"Áno, volal sa Mike. Bol to hrozný badboy, no mne sa páčil. Nakoniec som sa s ním rozišla keď som ho načapala so slovenčinárkou."

"To vážne tá poviedol so slovencinarkou?" začal sa rehliť Harry. Prikývla som a pripojila sa k jeho smiechu.

"Idem, čo si si o mne myslel keď si má prvý krát videl?" opýtala som sa ho. Tuto otázku som si kládla cely čas odkedy som s nim trávila čas.

"Prvýkrát keď som tá videl v centre. Som si hovoril že si skurvene fajna, hoci sme tam boli asi 30 sekúnd. Páčila si sa mi a to dosť. Neviem čo som si mal o tebe myslieť bola si iná. Iná ako ostatne. Hneď som sa do teba zaľúbil." bože to bolo zlate. "Láska na prvý pohľad, aspoň z mojej strany." 

"A čo ty, čo si si o mne myslela keď si má prvý krát videla?" opýtal sa má teraz bez srandy.

"Myslela som si že si arogantný debil. No niečim si má stále priťahoval. Možno tými tvojimi krásnymi zelenými očami alebo tými zlatými kučerami. Tiež si sa mi páčil no nepriznávala som si to." dopovedala som a ona sa na mna pozerala a smial sa pričom mu vykukla tá roztomilá jamka v líci. Milujem ho čoraz viac.

Mame tu ďalšiu časť. Naše hrdličky❤️