Prvá kapitola

723 32 11
                                    

"Si pripravená?" spýtala sa Alicia a nahodila falošný úsmev, ako za poslednú dobu vždy. V jej očiach som videla radosť. Radosť s toho že idem do decáku.

"Netvár sa že ti na mne záleží." povedala som a zabíjajúc na ňu pozrela. "Robí ti to dobre keď trpím?" opýtala som sa jej a skrčila obočie. Iba sa uškrnula a schytila mi tvar.

"Pozor na ústa!" dodala a rukou mi buchla do líca. Alicia je moja nevlastná matka, teda teraz už nič. Moja mama a otec zomreli pri havárii. No najhoršie bolo to, že na moje narodeniny. Alicia sa má ujala ale keď zistila že jej budem zavádzať v tom aby mohla naďalej s každým jebávať dala ma preč. Do decáku kedže už nemám žiadnu rodinu. "zober si veci a vypadni do auta." povedala a už za sebou trieskla dverami.

"Máš na nové dvere?" zakričala som na dvere ktoré sa pred pár sekundami zabuchli. Nenávidím ju. Nenávidím seba! Keby že, nešli rodičia za mnou tak by boli živí. Boli by tu so mnou. Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som ich nechala pokojne padať po mojich lícach. Vzala som si veci a išla do auta. V kuchyni som si všimla ako si Alicia s niekym vymieňa sliny. Ďalší v poradí? Ach..

Sadla som si do auta na miesto spolujazdca a do uší si zastrčila sluchátka. Zatvorila som očí a dúfala že to bude už iba lepšie. Zrazu mi niekto u ucha vytrhol sluchátko. "Vypadni tu sedím ja!" rozkázal chlapík s ktorým si Aliciou vymieňal sliny a oprel sa o rám dverí auta.

"Na to rovno zabudni. Je to moje miesto." oznámila som mu na čo sa iba uškrnul a poškriabal na zátylku. Nenávidím tích jej poskokov. Chytil moje rameno a poriadne ho stlačil.

"Ja som niečo povedal." zvýšil hlas a rameno potiahol k sebe.

"Nedotýkaj sa ma." skríkla som na neho a kopla do rozkroku. Chytil sa za rozkrok a padol na zem. V rýchlosti som zamkla dvere aby sa ku mne nedostal. V vchodových dverí vychádzala Alicia. Niečo na neho nakričala a už sadala do auta.

"Čo máš za problém?" opýtala sa a strelila mi facku. Pozrela som sa na ňu a bolo na malé aby som sa nerozplakala.

"Existuješ!" skríkla som na ňu na čo sa na mňa udivene pozrela. Strelila mi druhú. Neriešim to. Nebudem si špiniť ruky na nejakej kurve.

Konečne som prišli pred decák. Najradšej by som ostala s hentou ženou ktorá ma v podstate každý deň fackuje len aby som nešla do decáku. Hneď vystúpila a opäť nasadala do auta. "Aby si tu zhnila špina." dodala po medzi smiech a už jej nebolo. Som smútkom som otvorila bránku a snažila sa prekúsnuť to že už sa nebudem mať nikdy dobre. Pomaly som otvárala dvere keď na mňa niekto zvrieskol.

"Zoey, počkaj. Mám dobrú správu." oznámila mi nejaká žena a pristupovala stále bližšie. Chytila ma za rameno a ja som celý čas uprene na jej ruku hľadela. "našli sme tvoju tetu."

"Čože?! Ja mám tetu?!" opýtala som sa nemohla uveriť tomu že celý čas čo som trpela pri Alicii som mohla stráviť so svojou ozajstnou rodinou.

"Áno máš. Je to sestra tvojej matky." pripomenula mi ju a mne začalo byť smutno. "budeš bývať u svojej tety." povedala.

"Nemám s tým problém." povedala som celá nadšená že mám niekoho kto patri k mojej rodine.

"O hodinu ti letí lietadlo." dodala pričom sa mi zastavilo srdce.

destroyed him//hs✔️Donde viven las historias. Descúbrelo ahora