THE LEGEND. (Teen Wolf-SK)

"Stiles"

Jeho objatia som milovala, bola z neho cítiť láska ,ktorá mne momentálne chýbala. Aspoň na malú chvíľu som sa cítila milovaná a chránená. No ten pocit zmizol hneď keď sme sa od seba oddelili. A namiesto toho prišiel smútok a zraniteľnosť.

,,Stassie" oslovil ma tak ako už dlho predtým nie.

,,Viem aké to je ,keď stratíš rodiča, akú bolesť znášaš a dokonca viem aj to ,že to dokážeš. Nie si nato sama. Už viac nie prisahám. Budem tu s tebou ja,otec a aj ostatný ,ktorí prídu do tvojho života. Viem ,že si silná a ,že to dáš a ja ti budem pomáhať bez ohľadu nato aké ťažké to bude. Rozumieš ? " pozrel sa na mňa a ja som mala pocit ,že mi vidí aj do duše. Nezmohla som na na nič len na prikývnutie. Chápal ma, chápal ,že to mám ťažké a aj tak sa rozhodol mi pomáhať.

,,Som rád " pousmial sa na mňa a znovu ma objal, nie tak dlho ako predtým ale aj to málo mi stačilo.

,,Mám ťa rada Stiles" zašepkala som mu ešte pri objatí do mikiny.

,,Aj ja teba Stassie,veľmi " povedal mi späť a s tými slovami sme sa obaja vybrali späť do svojich izieb.

Niekedy aj málo stačí človeku aby sa cítil lepšie. Nebola som moc rada ,že som musela opustiť svoj dom,spomienky,kamarátov,starú školu ale bola som rada ,že tu mám niekoho ako je Stiles a Strýko. Že som na to celé nebola sama. Boli mojou jedinou chcenou oporou začo som ich mala viac než rada.

Z myšlienkami aké to bude žiť tu som sa prezliekla a zaľahla do postele. Zaspať sa mi podarilo ani neviem kedy no nebol to spánok do ružova. Celú noc ma v snoch sprevádzali spomienky na rodičov a vyvrcholila to spomienka na oznam ich smrti. Zo spania som sa zobudila s krikom a so slzami v očiach ,bola som rada ,že som nikoho nezobudila ,nemala som energiu nanič. A vôbec by sa mi nechcelo vysvetľovať príčinu kriku a slz.

Rukou som vybrala spod vankúša mobil a pozrela sa na čas. Moje oči na pár sekúnd oslepilo svetlo z mobilu no po čase som si zvykla. Bolo ešte priveľmi skoro vstať z postele preto som nehybne pozerala na stenu oproti.

Po čase ma táto činnosť prestala baviť a chcene nechcene som sa vytrepala z teplej postele von. Moje prvé kroky viedli do kúpeľne kde som toho moc nemala ale na moje šťastie tam boli základné veci ,ktoré som momentálne potrebovala. Po akom takom skultúrnení v pyžame ,ktoré mi kúpili rodičia na moje 16té narodeniny som schádzala schody dole do kuchyne. Neprekvapilo ma keď som tam nikoho nenašla. Nástenné hodiny v kuchyni ukazovali niečo po šiestej ráno na čom moje vnútorné ja zaplakalo.

Nemala som ani tušenie čo budem robiť tak skoro ráno no môj žalúdok ,v ktorom by ako orchester hral mi vnukol nápad spraviť raňajky.

****

Po raňajkách ,ktoré mi netrvali dlho som sa s čajom premiestnila do obývačky ,kde som sa usadila do pohodlnej pohovky k televízoru. Na moje počudovanie išli rozprávky ,ktoré som rada pozerala v New Yorku.

Očami som hltala každé jedno slovo z rozprávky a zo sledovania ma vyrušil iba Stiles schádzajúc dole zo schodov.

,,Dobré ráno" ozval sa zívajúc smerom ku mne.

,,Dobré ráno, raňajky máš na stole " otočila som sa naňho s úsmevom.Iba prikývol a pomalým nemotorným krokom odišiel do kuchyne.

Po nemalej chvíli sa pri mne objavil aj strýko v uniforme a s kávou ruke.

,,Dobré ráno Anastasia " usmial sa na mňa a ja som mu úsmev z radosťou opätovala.

,,Dobré ráno aj tebe ako vidím raňajky si našiel " zasmiala som sa.

,, Ach a ja som sa potešil ,že sa Stiles prekonal a spomenul si aj na mňa " zasmial sa.

,,Možno raz " zasmiala som sa.

,,Ale nie vážim si to naozaj, ďakujem si milá " s úsmevom si ku mne prisadol a znova sa zasmial ale tentoraz na mojom výbere televízneho kanálu.

,,Pamätám si ,že ako malá si rada pozerala rozprávky spolu s tvojou mamou a hltala si každé jedno slovo čo tam povedali ako vidím rozprávky ti ostali do dnes" usmial sa na mňa.

,,Aspoň niečo mi po nej ostalo" pomyslela som si a sama pre seba som sa usmiala.

Chcela som mu nato niečo povedať no prerušil ma prichádzajúci Stiles.

,,O čom tu vy dvaja spolu klebetíte a mňa ani nezapojíte ? " opýtal sa opierajúc o pohovku.

,, Len som si na niečo spomenul a prerozprával som to Anastasií " usmial sa na nás a odpil si z kávy.

,, Nemal si byť už na ceste do školy Stiles ? " opýtal sa ho strýko a nadvihnutým obočím sa otočil viac k nemu.

,,A ty na ceste do stanice ? " odpovedal mu Stiles na otázku otázkou na čom som sa ja zasmiala.

,,A čo ja ? " opýtala som sa ich a oni sa naraz otočili na mňa.

,,No.. myslel som ,že tvoj zápis do školy trošku odložíme čo ty na to ? " opýtal sa ma nervózne.

,,Otec tým myslel ,že ti chce dať viac času si tu zvyknúť, viac času nato aby si si spravila svoju izbu aby si sa tu necítila ako cudzia , však ? " usmial sa na mňa a pozrel na strýka.

,, Správne" strýko sa na mňa usmial a skontroloval čas na svojich hodinkách.Vypil rýchlo kávu a vyparil sa do kuchyne odkiaľ zakričal na Stilesa.

,,Stiles poponáhľaj sa inak zmeškáš školu ! "

,,Fájn ,fájn ježiši " pretočil hravo očami a vybehol schodmi hore do svojej izby.

,,Ak chceš môžeš ísť do práce so mnou alebo môžeš ostať doma " po ceste k dverám sa ku mne ozval strýko.

,,Myslím ,že ostanem tu ,kedy sa vrátiš ? " otočila som sa naňho.

,,Niekedy ku večeru , ak by si chcela ísť von alebo niečo také na vešiaku sú kľúče od domu, moje číslo máš a ak by sa niečo stalo zavolaj mi alebo príď za mnou " otočil sa na mňa a s úsmevom odišiel preč.

Tadáá ďalšia časť je na svete ♥ Dúfam ,že sa vám príbeh páči aj keď to je len začiatok. Ospravedlňujem sa za chyby a podobné veci v príbehu:) Komentáre a vote by ma potešili a tak isto aj váš názor ♥ Prajem vám príjemné čítanie -Anna ♥