O šváboch

Chorvátsko

Vtedy som si naivne myslel, že sa nad švábmi dá zvíťaziť. Netušil som, že s nimi zvediem ešte zopár bitiek. Čiastočný úspech som zažil v Chorvátsku v príjemnom apartmáne neďaleko mora. Hneď ako sme sa nasťahovali, vyšiel som si na balkón potvrdiť ten krásny výhľad na more. Bol tam. ŠVÁB. Uprostred terasy. Okamžite som si uvedomil svoju strategickú polohu vo dverách a začal som ofenzívu. Schmatol som metlu a tĺkol som hlava-nehlava po dlaždiciach, kde sa vyskytoval šváb. Tu vonku sa odohral nerovný boj. Môj mozog bol v obrovskej prevahe. Okamžite som si rozdelil bitevné pole terasy na vojenské sektory podľa pravouhlých súradníc, ktoré vytvárali dlaždice. Palebnú silu som sústreďoval na miesta, kde sa mohol vyskytovať šváb podľa jeho predchádzajúcej trajektórie, smeru a rýchlosti. Po minúte zúrivého mlátenia metlou o podlahu bolo po všetkom. Nepriateľ bol eliminovaný a fyzicky zničený. Spotený vytiahol som smartfón, aby som na Wikipédii zistil druh a latinský názov tej beštie. Zbytočne. Z tela ostali len zhluky molekúl pribité na podlahe. Identifikácia nemožná.

„Kde sú?" spýtal som sa vydesenej manželky, ktorá práve vybaľovala veci do skrine. Kde je jeden, tam ich je tisíc. Vyzbrojený teniskou začal som prehľadávať police a komody. Vtom ma zaujala napoly rozmočená a prehnitá kuchynská linka. Priblížil som sa k nej a v zlej predtuche som nadvihol obrátený hrniec v umývadle. Bol tam ďalší. Veľký, čierny, vypasený. Ani tykadlom nepohol. Pozeral na mňa a zvažoval možné únikové cesty. Využil som moment prekvapenia a zaútočil som prvý. Mlátil som ako zmyslov zbavený teniskou v ruke po umývadle. V druhej ruke som držal ucho hrnca. Musel som v tej chvíli vyzerať ako Don Quijote, keď sa chystal zaútočiť na veterné mlyny. Tento šváb bol však rovnocenný protivník. Behal v umývadle obrovskou rýchlosťou, pričom v okamihu menil smer pohybu. Bol ako Schrödingerova mačka – chvíľu bol tu, chvíľu tam. Mal som pocit, že sa nepohybuje spojito, ale iba sa vyskytuje na rôznych miestach, ohraničených plochou umývadla. No povrch umývadla sa mu stal osudným – jeho šiestim nohám sa na antikore šmýkalo a nedokázal uniknúť z tohto priestoru. Aj ja som si uvedomil slabé miesta svojej výzbroje – moja teniska mala široké zárezy v podrážke, a hoci som plochou tenisky švába zasiahol, on sa stihol uchýliť do „prázdna" v podrážke. Vo chvíli najväčšieho vražedného amoku som mal pocit, že tento boj sa vyhrať nedá a prúd vzduchu švába vystrelí na stenu, kde už nebudem mať žiadnu šancu zlikvidovať ho. Predsa však mi vtedy zaprialo šťastie – švábovi sa opäť šmyklo, zle si vypočítal uhýbací manéver a podrážka ho zasiahla naplno, až sa vnútornosti rozprskli po celom umývadle. Nie, nebojte sa, na tvári som ich nemal. Aspoň si myslím... Fúúúj, tá predstava!

„Mám ho!" zreval som, pričom manželka s deťmi naľakane vybehli na chodbu.

„Zavolajte domácu!" zakričal som a pre istotu som ostal strážiť telo nebožtíka s teniskou a kastrólom v rukách.

Dopadlo to tak, že sme okamžite zbalili veci a vyskočili aj s batožinou na ulicu. Tam sme sa s majiteľkou apartmánu napochytro rozlúčili a išli sme hľadať iné ubytovanie.