Túto časť venujem jednej osôbke, ktorá ma povzbudzuje k tomu aby som písala ďalej...je mi skoro ako sestra :) Pre teba Kajuš :)
Príjemné čítanie....
Z pohľadu Justina:
Zdvihol som hovor a v mobile sa ozval Jadenov hlas. „Čau bro, už viem čo urobíme.“ „Čo?“ povedal som prekvapene. Nečakal som, že sa tak rýchlo ozve. „Najprv som to nechcel, ale nemáme inú možnosť. Musíme sa presťahovať. Niekde do nejakého malého mesta, kľudného. Tam to bude najlepšie. A jedno ma napadlo. Je to taký zapadákov.“ „Počúvam,“ povedal som mu, aby pokračoval. „Stratford.“ Skoro som sa zadusil vlastnou slinou, keď som to počul. „Do Stratfordu?“ „Hej. Čo? Neľúbi sa?“ „Nie, nie...ja len že to je fakt zapadákov,“ vymyslel som rýchlo. Rozhodne nemusí vedieť, že sa tam chodím zabávať. A ešte k tomu, že tam aj za niekým chodím. Teda ak to môžem nazvať tak, že chodím, keď som tam bol len raz. „Mám už všetko vybavené. Prenajal som si tam neveľký sklad, kde budem pokračovať s biznisom a vám som našiel 4 izbový byt niekde pri kraji mesta. Máte ho už zaplatený do predu na 2 mesiace,“ povedal.
„Ok tak platí,“ povedal som a zložil som hovor. Ani som ho nenechal ma pozdraviť. Rozhodol som sa, že pôjdem pozrieť Ryana. Isto leží na zemi rozlepený ako žaba a nevie ani ako sa volá. Povzdychol som si nad tou predstavou a šiel som do je ho izby. Presne ako som si myslel. Bol rozvalený na posteli s rozkročenými nohami, roztiahnutými rukami a zdalo sa, že každú chvíľu spadne. Napravil som mu ruky aj nohy a nechal som ho spať. Idiot, ten bude mať ráno zase okno. Pousmial som sa a šiel som spať aj ja. Najprv sa mi nedalo spať, ale nakoniec som podľahol únave.
*** o dva týždne
Z pohľadu Justina:
Jaden nám zavolal, že už je čas sa baliť. Začali sme sa ihneď baliť. Pri balení som nemohol z hlavy dostať Bellu. Stále na ňu musím myslieť. Nevidel som ju presne dva týždne. Musím uznať, že mi trocha chýba. Tá jej nevinná tvár. Vyzerá tak nevinne, ale v sexe je ako diabol. Dračica. Nikdy by som nepovedal, že bude taká dobrá. Sex s ňou bol asi ten najlepší aký som kedy zažil. Ale neviem ako to bude teraz pokračovať. Budeme sa ešte stretávať? Neviem, nie som zvyknutý sa viackrát stretnúť s babou, s ktorou som spal.
Z myšlienok ma vytrhol Ryan. „Máš úž zbalené bro?“ „Skoro,“ odvetil som a šiel som sa ešte poobzerať po byte, či tam niečo nenájdem. Našiel som ešte zo pár vecí a zbalil som ich. Zavolal som Jadenovi, že sme už zbalení. Poslal nám jedno auto aj s vodičom, aby sme si tam dali kufre. Nábytok sme so sebou nebrali. Nechali sme ho tam. Veď aj tak by sme potrebovali nový, lebo my s Ryanom sme ho totálne zničili. Robili sme na ňom všeličo. A keď poviem všeličo tak myslím vážne všeličo. Auto konečne dorazilo a my sme si tam naskladali naše kufre. Sadli sme do našeho auta a nasledovali sme vodiča s našími kuframi, ktorý bol pred nami a mal nás zaviesť k tej bytovke kde sme mali bývať. 4 izbový byt? Načo nám to bude? Pomyslel som si. No čo už. Možno sa to niekedy zíde. Pri tej predstave som sa pousmial a pridal som na plyne, pretože som už nemal nervy na to, ako sa ten pred nami vlečie.
Predbehol som ho a spolu sním aj ďalších 8 áut. Už som bol prvý a predo mnou už nik nebol. Ešte som pridal plyn a užíval som si rýchlu jazdu. S Ryanom som neprehovoril ani slovo. Akoby som aj mohol, keď mal na ušiach zasraté slúchadla a mňa mal úplne v prdeli. O necelé 2 hodinky sme dorazili do Stratfordu. Vodič s kuframi ešte nedorazil, a tak som odstavil auto na odpočívadle na začiatku mesta a čakal som. Po 15 minútach sa objavilo to auto a ja som rýchlo naštartoval. Pobral som sa za ním auto nás doviedlo k paneláku so siedmimi poschodiami. Myslel som si, že to bude malá bytovka, ale mýlil som sa. Modlil som sa, aby sme nemali byt úplne na vrchu. Alebo keby tam bol aspoň výťah.
Vošli sme do paneláka a hneď sme šli pohľadať správcu, ktorý býval na prvom poschodí. Poukazoval nám byt a informoval nás o platení nájmu, vody, elektriny, atď. Samozrejme, pri mojom šťastí sme dostali byt na siedmom poschodí. Ale na druhej strane tu boli dve výhody. Bol tu výťah a tým, že budeme najvyššie, nebude k nám dochádzať žiaden hluk z hora.
Keď sme boli s Ryanom ako tak vybalení, rozhodli sme sa, že zájdeme do klubu. Potreboval som si zasunúť a myslím že aj Ryan. V klube sa k nám hneď priplichtili dve štetky. Ani som nestihol dopiť prvý pohár whisky, už ma ťahala niekde na poschodie, predpokladám, že do nejakej izby. Prišli sme do izby a ona ma hneď zvalila n posteľ. Sadla si na mňa obkročmo a hrýzla môj krk. Vyhľadala gombičku od mojich riflí a pomaly mi ich dala dolu. Odhodila ich niekde preč a ďalej sa venovala môjmu krku. Ja som jej vyzliekol priesvitný top, ktorý mala na sebe a hľadal som rozopínanie od jej kraťasov. Keď som ho našiel, poslal som ich k našim veciam. Ona sa hneď vrhla na moje tričko a do sekundy mi ho vyzliekla.
Cez podprsenku som jej láskal prsia a potom som z nej tú podprsenku nemilosrdne strhol. Moju myseľ ihneď zaplavila Bella. Dokonca aj pri sexe s niekým iným na ňu myslím. Zahnal som svoje myšlienky kamsi preč a venoval som sa znova len tej babe. Chytila lem mojich boxeriek a ťahala ich smerom dolu. Vyhodila ich do vzduchu a jemne sa usmiala. Chytil som jej silno boky a ona sa pomaly premiestňovala k môjmu rozkroku. Chytila moju pýchu do rúk a pohybmi smerom hore a dole ma privádzala do šialenstva. Potom si ho strčila do úst. Jemne ma naň hrýzla, a keď cítila, že som blízko vrcholu, prestala. Podráždene som zavrčal a prevrátil som ju na chrbát. Chytil som do zubov lem jej nohavičiek a stiahol som ich z nej. Vopchal som do nej prst a mierne som s ním krúžil po jej klitorise. Pridal som aj druhý prst a počúval som jej vzdychy, ktoré sa rozliehali celou miestnosťou.
Pocítil som, ako vyvrcholila, tak som z nej vytiahol prsty. Ale ja som ešte nemal dosť, a tak som do nej vošiel najdrsnejšie ako sa len dalo. Zavzdychala od bolesti, ale neskôr sa jej bolestné vzdychy zmenili na vzdychy slasti. Prešla mnou vlna vzrušenia a následne som vyvrcholil. Ľahol som si vedľa nej a vydýchaval som sa. Potom som sa postavil a šiel som sa obliecť. Odkráčal som z izby bez jediného slova.
Prišiel som k barovému pultu a našiel som tam sedieť Ryana s úsmevom od ucha uchu. „Predpokladám, že si si užil, však?“ povedal som so smiechom. Nič nepovedal, len sa usmieval ďalej, a tak som si odpovedal sám. Objednal som si dvojitú whisky a zvyšok dňa som presedel bare. Nakoniec, bolo už pol jedenástej večer, takže nemal som v pláne tam byť dlho. Pár minút pred pol nocou sme sa pobrali domov. „Ty s tou Mary chodíš? Alebo ako to medzi vami je?“ spýtal som sa cestou domov Ryana. Na chvíľu stuhol, ale potom odpovedal. Len sa s ňou trocha pohrám a nechám ju tak.“ Zasmial som sa. Veď čo iné som mal od neho čakať? „Tak to preto si si dnes užíval s inou?“ povedal som znova. „Ja nie som povinný jej byť verný. Môžem si užívať s kým chcem a ako chcem. A už vonkoncom nie som typ, ktorý jej bude do ucha šepkať sladké slová ako ju miluje a podobné debiliny.“ „Veď ja viem,“ odpovedal som mu. „Vravíš to ako keby som ja práve taký bol,“ povedal som a ani som si neuvedomil, že už stojím pred vchodovými dverami nášho bytu.
Ja viem...taká časť o ničom. Ale chcela som ju silou mocou napísať ešte dnes, a tak to takto dopadlo. No nič...nabudúce bude hádam lepšia....a dúfam, že som vás moc nesklamala. Teším sa na vaše povzbudzujúce komenty, ktoré ma vždy neuveriteľne potešia.
