Z pohľadu Belly:
Vôbec nechápem, prečo Ryan odišiel telefonovať na chodbu. Veď pred nami nemá žiadne tajnosti...teda...teraz už asi má. Ale asi to bolo niečo súkromné, do čoho mňa nič nie je.
Ryan sa po pár minútach vrátil s výrazom, akože on nič. So Stellou sme sa na seba pozreli, ale nechali sme to tak.
„Čo keby sme šli k nám a spravili si spoločný večer,“ navrhol Ryan.
„To by bolo fajn,“ súhlasila Stella.
„Ja neviem. Mala by som sa učiť na skúšky a na maturitu,“ povedala som.
„Ale no tááák...Bel...veď na to máš ešte čas,“ prosila Stella.
„Ja neviem...“ váhala som. „Vy choďte. Ja sa ešte rozhodnem.“
„Tak fajn,“ povedal napokon Ryan a Stella si hneď začala do kabelky hádzať nejaké veci. Len Justin ticho stál a pozeral sa na nás. Už sa zberali na odchod, keď sa ešte zastavili. „Justin, ideš?“ pýtal sa Ryan. „Och, blbá otázka, jasné že ostávaš. Ale keby ste náhodou s tým skončili a nevedeli čo ďalej robiť, tak príďte k nám.“
„Debil,“ zavrčal Justin.
„Dobre, tak my ideme. Čaute,“ povedal ešte Ryan a spolu so Stellou odišli.
„Čo ti je?“ spýtal sa ma Justin.
„Nič...ja len, že...fakt sa musím učiť...a ešte k tomu aj tie posledné udalosti...“
„Spolu to zvládneme, neboj sa,“ pristúpil ku mne, no ja som odstúpila a sadla som si na posteľ. „Pozri, viem, že to nie je príjemné, ale skús sa cez to preniesť. Skús si aj užívať, baviť sa a zabudnúť na to.“
„Na to nejde zabudnúť, Justin! Vieš čo to je? Ty si možno zvyknutý, si v podstate mafián, aj keď taký mierny. Ale to na tebe nič nemení...“
„Takto nehovor, prosím. Ja sa chcem zmeniť, ale hneď naraz to nejde. Pochop! Už tak sám seba nespoznávam. Pred tým ako som ťa spoznal, som vymetal jednu párty za druhou a striedal baby ako ponožky. No prišla si ty, a všetko sa zmenilo. Teda...skoro všetko.“
„Aha, tak prepáč, že som narušila tvoj životný štýl. Asi bude lepšie, keď teda odídeš a budeš pokračovať v tom, čo si doteraz robil,“ sršala som.
„Vieš, že tak som to nemyslel. Nič si mi nenarušila. Len si mi ukázala správny smer.“ Povedal a sadol si za mňa na posteľ. „No tááák, veď nebuď urazená.“
„Ja nie som urazená, som len naštvaná. A to je rozdiel.“
„Tak sa nehnevaj...“ povedal sladkým tónom a začal ma bozkávať na krku. Tomu sa ťažko odolávalo. Hneď ma hnev opadol a ďalej som si vychutnávala Justinove bozky. Otočila som sa k nemu a on spojil naše pery. Ruky som zaborila do jeho vlasov a on mi rukami šmátral po chrbte. Začal mi vyzliekať tričko. Keďže v tú chvíľu bola moja túžba po ňom silnejšia ako moje myšlienky a spomienky, nechala som ho, nech si so mnou robí čo chce. Teraz patrím len jemu. Preboha, to čo trepem. Že patrím jemu? Nikdy mu patriť nebudem. Nie sme spolu a ani spolu nebudeme. Je to mafián. A s ním by som mala len problémy. A navyše...zrejme nepredstavujem jeho predstavy o žene- štetke.
Teraz mám pocit, akoby som bola nefetovaná. Práve ma tu vyzlieka asi najsexy chalan, akého som kedy videla a ja tu premýšľam o totálnych kravinách.
Justin mi stihol vyzliecť tričko a už aj moje nohavice putovali kamsi preč. Na chvíľu sa odlepil od mojich pier. Rýchlo si pretiahol tričko cez hlavu a rozopol si nohavice. S mojou pomocou sme ich poslali k mojim veciam. Znova sme sa na seba vrhli ako hladné psy. Lačne sme sa ochutnávali. Pomaly ma položil na posteľ a neprestávajúc chutnať moje pery sa nado mňa naklonil a podoprel sa rukou, aby ma nepriľahol. Ľahko mi rozopol podprsenku, nakoľko zapínanie bolo vpredu. Slastne som mu vzdychla na perách a on sa pomedzi bozky usmial. Ani som si nevšimla a moje nohavičky už neboli na mojom tele, ale niekde odhodené na zemi. Stiahla som mu boxerky a odhodila som ich. Jemne sa ma dotýkal a jemne ma bozkával. Svoje pery presmeroval na moju hruď a pomalými pohybmi sa s nimi pohyboval po celom mojom tele. Zaobchádzal so mnou ako s pierkom.
