Ahoj , ja som Ben. Stavím sa,že ste už počuli o mojej creepypaste. alebo nie? Je o mne. Teda vlastne o mojom mrtvom ja, ale nikdy ste nepočuli čo bolo predtým, než som sa zasekol vo videohre. Tak vám to poviem, ako som zomrel.
Bolo mi 15 a bol som na ceste za Zdelou, mal som všetky Majora masky a v hre som mohol tiež získať Betu,mamka povedala,že veľmi hrajem, ale keď nemáte žiadných kamarátov, videohry sú pre mňa všetko, čo mám a občas si myslím, že som Link, urobil by som čokoľvek pre to, aby som mohol byť ním, prežívať dobrodružstvo s mojím škriatkom, ale v skutočnom živote som bol tak trochu hňup , ktorého nikto nemal rád, ani môj najlepší kamoš , vyrástol a stal sa jedným z tých štýlových detí a ja bl furt vysoký 4 stopy a to nebolo fér. Nenávidel som, ako si ma nevšímal a došlo to tak, že ma už niekoľkokrát zbil a najhoršie na tom je, že žije vedľa mňa a keď ma uvidí, nakope ma, takže som vôbec nechodil von.
Mám nezadanú matku a mladšieho brata a sestru, sú dvojčatá a majú 7, takže po škole ich musím strážiť a tak začína môj príbeh, bol to normálny, ničím výnimočný deň až na tú bitku pred a po škole a tá bolesť, ktorú bolo vidieť na mojom tele potom, ako som sa snažil zobrať si späť svoju tašku zo stromu. Potom som šiel vyzdvihnúť deti mojej sestry. Keď som ich vyviedol zo školy, utekal som tak rýchlo, ako to len šlo. Doma bolo všetko v poriadku až na to, že bola vztýčená vlajočka na poštovej schránke. Od tej bitky som mal tvár stále od krvi už dnes po piatykrát. Moje rukávy vyzerali tak, ako keby som niekkoho zavraždil, keď si to mama všimne, asi ma zabije, no poďme sa pozrieť, čo mám v pote, odpad, odpad, odpad, čo to? KONEČNE! Ano, končne tá hra (Majora's mask), aj keď to bola len Beta a mala v sebe kopu chyb, ale bola tu. Bežal som domov, v rychlosti odložil tašku na podlahu, nahodil Nintendo 64 a hral ako šialený, skoro som to dohral, keď sa moja mama vrátila domov po 9-hodinové šichte a povedala:
"Ben, pozri sa na tento dom! Pratal si ho vôbec?" potom začala kričať (neviem vôbec prečo). "Ben, okamžite choď preč z tejto izby."
"Hej, hej, mami, len ma nechaj uložiť hru."
"Hneď", mama kričala, bola ťažko naštvaná. Vyšiel som z izby a videl, ako dvojčata zdemolovali dom (všade odpadky), keď som hral hru a keď som sa pozrel na maminu tvár, mala vražedný pohľad.
"Vidíš to?", povedala. Povedala to takým tónom, že keď odpovieš bude to ešte horšie, len som mĺčky stál a pozeral na stenu.
"Ben, toto si prehnal, Ben, vieš, že keď som v práci, tak sa máš o dom starať, ja som potom vyčerpaná. A pozri sa na brata a sestru. Vidíš, ako sú špinavý? Preboha, Ben, toto už nikdy nerob. A preo sa stále biješ s Jackom?" Pozrel som sa na mamu a povedal: "On to začal.", ale len sa na mňa pozrela a povedala: "Tak to už nerobte. Máš 15 a to znamená, že keď ešte budem počuť, že sa s ním biješ, tak tu hru zbalím a vyhodím!" Nezareagoval som a vedel, že mám problém. Najhoršie na tomto incidente bolo, že mi mamka môže zobrať novú hru, ale podarilo sa mi mamku presvedčiť, že dokážem dobre vychádzať s ostatními a starať sa o dom, jak povedala.
"Hej Ben, keď už nemôžeš hrať žiadne videohry, šiel by si s nami do parku?", opýtal sa môj brat. Pozrel som sa na sestru, zobral som ju ku bratovi a oznámil: "Prečo chcete ísť teraz do parku, už začína byť tma, mama už bude doma, skončil som s upratovaním a som unavený." Obaja sa na mňa pozreli smutným pohľadom, tak som to vzdal a išiel s nimi do parku. Hrali sme sa hodiny a ja som stratil pojem o čase. Slnko zapadlo, ale nebývali sme tak ďaleko od parku tak som nechcel ísť tak skoro domov, aj keby som mal.
"Ben, myslíš, že sa mama zblázni, že ideme neskoro domov?" Mal pravdu, tak som zakričal na sestru, že ideme domov, ale chcel som, aby mi mama vrátila tú hru, kým môžem mať trest. Boli sme vonku do desiatej večera a bol som dosť znudený, že som chcel ísť domov a hrať Zeldu, ale nikdy som nedokázal dojsť k bránam parku, kým Jack a ďalši blbci zo školy neprišli , vyzerali dosť opito a vedel som, že to nedopadne dobre.
"Ale pozrime sa koho to tu máme. Nieje to fanúšik LOZ! Zelda, kde máš princeznu?", povedal jeden z tých opitých postihov a viem, že som to nemal hovoriť, ale bol som tak naštvný, že som to musel povedať...
"Zelda je princezna, ty hňup!". Na slovo hňup počuli, naštvalo ich to a ja som musel bežať ako o život, no ďaleko som sa nedostal, pretože Jack mi zastavil nohu a ja som sa váľal dole kopcom až som cítil krv a trávu. Kričal som na nich, ale ako som plakal, tak ich to naštvalo ešte viac a začali besniť, kopali do mňa dookola a dookola tak dlho pokiaľ som sa nezrútil. Potom som sa nejak dostal k autu a začal panikáriť, pretože som započul ako niekto chodí po moste. Začal som panikáriť a kopať do dverí toho auta a na piatykrát sa otvorili. Jack to počul, shodil ma na zem a povedal: "Zostaň tu!". Ťažko smrdel po pive.
"Prosím, nechaj ma ísť. Nepoviem to mame, len m ipovoľ ísť domov." Veľmi som ho prosil, ale jeho kamarát ma kopol do tváre a ďalší jeho kamoš ma zdvihol zo zeme a niekam ma niesli. Vedel som, že sa z tohto nedostanem, tak som začal premýšľať o svojom živote, bol to strašný život a moja mama si zaslúži lepšieho syna, než mňa, môj brat a sestra, prajem si, aby som sa k nim mohol chovat lepsie a ty videohra, prečo som ju nemohol predtým dohrať..? Keby som predtým mohol urobiť čokoľvek, bolo by to toto.
"Nejaké posledné slová, Ben?" Minutu som premýšľal a potom om povedal.
"Hej, keď dens zomriem, vrátim sa a zabijem vás, aj keby to malo trvať večnosť, raz vás dostanem a pomstím sa vám za to, čo ste mi robili celé tie roky!" Keď to počuli, tak sa začali smiať a v rychlosti ma hodili z mostu do jazera, ta voda rýchlo pokryla moje telo až som nemohol dýchať, ten vzduch čo som mal v pľúcach unikol do vody. Chcel som ísť hore, ale nemohol som sa hýbať, tak som skončil na dne jazera, kde som zomrel. Tu by som mohol príbeh skončiť, ale nekončí...
Pomsta bol vykonaná, potom čo som bol nájdení na brehp jazera po týždni, moja mama dala moje videohry Jackovy, myslela si, že je môj best friend. Medzi hrami našiel aj mojú kópiu Majora mask a tam našiel save file, ktoré som pomenoval 'Ben' a začal hru tam, kde som skončil. Dostal sa až do časti s Skull Kidom a potom videl moju Linkovu sochu. Nemohol hru vypnúť, tá socha ho furt sledovala. Najprv si myslel, že to bola chyba v hre, petože to bola Beta, ale ta socha hovorila divné veci. Potom sa vystrašil a chcel hru vypnúť, ale videl len text "YOU SHOULDNT HAVE DONE THAT". Potom tam bola Linkova socha, ktorá sa smiala a smiech Skull Kida zaplnil celú miestnosť. Ďalší deň bol nájdený mrtvý. A to robím s ostatnými furt dookola... Aké bolo tvoje meno? Rád by som ti poslal hru..... :)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
