Vlkolak

2

Po tejto udalosti snáď v dedine nebolo nikoho, kto by bol ešte pochyboval o tom, že ich majetok ba i oni sami sú v ohrození, no podaktorí aj teraz tvrdohlavo odmietali Drukove svedectvo o vlkolakovi. Každý sa však aspoň v duchu zamýšľal na jeho varovnými slovami. Ráno sa sotva kto odvážil čo i len vystrčiť hlavu zo svojho domca. Napriek tomu sa však u krčmára zišlo za tucet chlapov. Nechýbal medzi nimi ani Malinčiak. Po včerajšom večeri sa rozhodol, že tvora – nech už je to čokoľvek alebo ktokoľvek – pôjde sám stopovať a aj ho sám skántri. Áno, on zabije toho votrelca, zachráni statky a jemu budú nakoniec pastieri ďakovať. Drukovi ukáže svoju odvahu a celkom isto si ulapí kus slávy. Dobre vedel, že dedinčania väčšinou veria pastierovi a jeho táraninám. Nenájde sa teda nikto, kto by ho chcel predbehnúť...ostatne, kto by si trúfol na takého tvora?  

V krčmárovom sídle toho rána Druk chýbal. Horár sa tomu potešil, lebo ten by ho isto presviedčal, aby šiel na poľovku radšej s ním. Za stolom sedel richtár, učiteľ a zopár gazdov, nie práve veľmi odhodlaných pustiť sa do prípadu takým spôsobom, ako to mal v pláne Malinčiak.  

,,Tak ako ste sa rozhodli, horár?" vyzvedal Sidor a celý nedočkavý jeho odpoveďou, mädlil si ruky.  

,,Nemám strach z vašich rečí, učiteľ. Len by ma zaujímalo, či by ste sa vy odhodlali na takú prácu, akú ja zamýšľam."

,,No prosím! Vy po včerajšku nemáte dosť? To čo sa udialo, to bola jasná výstraha! Ale komu niet rady..."

,,...tomu bude patriť vďaka tých truľov, ktorí nevedia spraviť nič pre ochranu svojho majetku," vyprskol pohŕdavo horár.  

,,Akože? Vy azda chcete...vy si myslíte, že nás sám zachránite pred tou beštiou? Haaha. No dobre. Ste ochotní nám tu zhromaždeným dať čestné slovo..."

,,Navrhujem rovno stávku." 

,,Tak stávku? Počujete, páni? Vraj stávku!"

Miestnosť sa ako na povel naplnila hlasným smiechom chlapov. Iba richtár sa nesmial, len sedel, akoby tam ani nebol prítomný. Isto premýšľal nad horárovými slovami, no nechcel uveriť tomu, že by ten skutočne šiel do hory splniť poslanie, ktoré si sám tak ľahkovážne uložil.  

,,Nuž a o čo sa chcete staviť? Hmm?" pokračoval učiteľ.  

,,Ak sa zajtra ráno vrátim z hory a prinesiem vám tu pred krčmu toho vášho vlkolaka s deravým kožuchom, prepustíte mi bez slova celý váš majetok," pokojne odpovedal horár.  

To bola naozaj vážna výzva, ktorú nečakal. Na učiteľské pomery bol Sidor skutočne zámožný. Chvíľku uvažoval, ale potom sa pousmial a vyhlásil :  

,,Platí! Ako ste povedali. Ale čo ak sa vám úlohu nepodarí splniť? Povedzme, že tvora sa vám nepodarí lapiť alebo..."

,,Každý jeden deň prídete ku mne vypiť desať pohárikov," navrhol krčmár a miestnosť sa znovu otriasla smiechom.  

,,To by bolo príliš nespravodlivé," nesúhlasil učiteľ, ,,keďže nemáte majetku, ktorý by sa vyrovnal môjmu, urobíme to inak. Budete pracovať a vyplatíte mi peniaze, rovnajúce sa môjmu celému majetku. Peniaze budem žiadať do piatich rokov odo dňa, kedy sa vrátite s prázdnymi rukami. A ak ich nezarobíte, pre mňa za mňa si kľudne aj požičiate. Čo na to vravíte, há?"  

,,Ja súhlasím."

,,Výborne!" zvolal prekvapený učiteľ, ,,ale kedy sa plánujete pustiť do hory?"

,,Len čo sa zotmie! Dáte mi čas do dvanástej hodiny zajtrajšieho dňa?"

,,Nech je po vašom. Dajme si na to hneď ruku a tak túto stávku spečatíme."  

Obaja si stisli ruky a stávka bola uzavretá. Sotva si niekto môže predstaviť údiv, aký sa zračil na tvárach prítomných hostí. Hneď sa aj utvorili dva tábory – jedni držali s učiteľom a iní zase s Malinčiakom. Medzi nimi vypukla dlhá debata a vzduchom lietali ďalšie odvážne stávky. Gazdovia si núkali kone, pozemky, ba i slušné kôpky peňazí. Kto by sa len odvážil predpovedať, ako celá stávka nakoniec dopadne ? Horár pevne veril, že za škody na dobytku môže nanajvýš nejaký zatúlaný vlk a preto nebolo pre neho ťažké uzavrieť takú vážnu stávku, aká sa z toho všetkého nakoniec vykľula. Sidor bol zase presvedčený, že horár sa vzdá, keď príde do tuhého, prípadne že sa ráno ukáže s prázdnymi rukami.  

Krátko nato sa všetci postupne vytratili z hostinca. Dohodli sa, že len čo sa začne stmievať, stretnú sa tam znovu a horár sa vyberie s puškou na pleci za svojím osudom, ktorý si sám tak nešikovne navaril. Niektorí sa v duchu domnievali, že horár chystá čosi nekalého, čím by učiteľa dobehol. No nikto netušil, čo za fígeľ by to mohlo byť. Každý len netrpezlivo očakával večer. Ten čoskoro nadišiel a s ním sa priblížil aj výsledok stávky.