Mám super partiu, super chalana Maja všetko je momentálne tak super, až mám pocit, že to je len sen. Dnes je piatok, čo premňa znamená, že môžem ísť von s kamarátmi a so svojím chalanom. Zvoní mi budík, no nevadí mi to, pretože sa už teším na popoludnie kedy som dohodnutá so svojou partiou, že pôjdeme na hokejový zápas, prvý v tejto sezóne.
Do izby mi vojde brat, teda skôr rozrazí dvere a zvrieskne: ,,Vstávať spachtoška, ináč ťa neodnesiem do školy." To ma hneď preberie, bleskovou rýchlosťou vyletím z postele natiahnem na seba už včera prichystané oblečenie a jemne sa nalíčim.Zhrabnem svoj školský ruksak a schody zletím po dvoch. Bežím k bratovi do auta a vyrážame. Cestou sa zastavíme pre moje kamošky Katku a Wewe ako máme zvykom, pretože bývajú na našom sídlisku.
,,Čaute babyyy," privítam ich, ,,ste pripravené?" Spýtam sa a mám pri tom na mysli dnešný hokej.
,,Ahoj, jasné veľmi sa teším," privíta ma Wewe. V takomto duchu sa nesie celá cesta do školy. Ešte sme sa s mojim bratom dohodli, že nás príde vyzdvihnúť, keď skončí zápas. Áno zneužívam ho ako šoféra, ale jemu to zrejme nevadí.
----------*----------
Celý deň prebieha v hokejovej nálade avšak na obede sa stane niečo nečakané. Príde za mnou Filip, jeden kamarát z našej partie a chce sa so mnou rozprávať. Má na tvári divný výraz.
,,Je to súrne?" spýtam sa ,,lebo som dohodnutá s Katkou a Wewe."
,,Áno je, a myslím si, že by ťa to mohlo zaujímať," odvetí mi.
,,Tak dobre, poď," vyzvem ho. Kráčame spolu do parku pri našej škole a tam si sadneme na lavičku.
,,No, tak začni," vyzvem ho.
,,Viki, ešte predtým, ako začnem, chcem aby si vedela že som tu pre teba a dozvedel som sa to až teraz." Z toho čo povedal nemám dobrý pocit, ale chcem vedieť čo sa deje.
,,Pokračuj," vyzvem ho. Nič nehovorí len mlčí, vyberie telefón a ukáže mi fotku, ktorá ma položí.Na tej fotke je naša kamarátka Dida s mojim už ex frajerom Majom. Tak toto som si o nich nemyslela, ani o Dide, ani o Majovi. Neudržím sa a rozplačem sa pre Filipom. Privinie si ma do objatia a hladí ma po chrbte.
Keď sa ako tak ukľudním opýtam sa: „Filip, je ešte niečo, čo by som mala vedieť?"
,,Noo...aj áno, ale neviem, či to chceš teraz počuť."
,,Áno chcem, na 100% chcem, keď si už začal tak to dokonči," povedala som navonok odhodlane no vo vnútri ma to ničilo o to viac, že o Dide som si myslela, že je moja najlepšia kamarátka.
,,Tak dobre, všetci, celá naša partia okrem mňa to už dosť dlho vedeli..." povie a odmlčí sa. Mňa znovu prepadne hysterický plač, a keď sa konečne po asi 20 minútach ukľudním, požiadam Filipa, aby zavolal môjmu bratovi, že nejdem na hokejový zápas a že má pre mňa prísť ku škole.
----------*----------
P.S. Vikina izba
Doma Tomovi všetko vyrozprávam pri šálke teplého čaju, v mojej posteli a nakoniec zaspím Tomovi na pleci.
----------*----------
Táák dnes skoro 500 slov, dúfam, že sa bude páčiť.
Vaša Kajuš <3
STAI LEGGENDO
My "perfect" life
Teen Fiction,,Volám sa Viki, mám 17 rokov a som študentka strednej školy v Poprade. Mám staršieho brata Toma a bývame len s mamou v útulnom rodinnom dome." Tento príbeh nie je z tých klasických zamilovaných, je to príbeh, založený na mojom pravdivom príbehu o d...