My "perfect" life

2. Sklamanie alebo hnev?

Mám super partiu, super chalana Maja všetko je momentálne tak super, až mám pocit, že to je len sen. Dnes je piatok, čo premňa znamená, že môžem ísť von s kamarátmi a so svojím chalanom. Zvoní mi budík, no nevadí mi to, pretože sa už teším na popoludnie kedy som dohodnutá so svojou partiou, že pôjdeme na hokejový zápas, prvý v tejto sezóne.

Do izby mi vojde brat, teda skôr rozrazí dvere a zvrieskne: ,,Vstávať spachtoška, ináč ťa neodnesiem do školy." To ma hneď preberie, bleskovou rýchlosťou vyletím z postele natiahnem na seba už včera prichystané oblečenie a jemne sa nalíčim.

Zhrabnem svoj školský ruksak a schody zletím po dvoch. Bežím k bratovi do auta a vyrážame. Cestou sa zastavíme pre moje kamošky Katku a Wewe ako máme zvykom, pretože bývajú na našom sídlisku.

,,Čaute babyyy," privítam ich, ,,ste pripravené?" Spýtam sa a mám pri tom na mysli dnešný hokej.

,,Ahoj, jasné veľmi sa teším," privíta ma Wewe. V takomto duchu sa nesie celá cesta do školy. Ešte sme sa s mojim bratom dohodli, že nás príde vyzdvihnúť, keď skončí zápas. Áno zneužívam ho ako šoféra, ale jemu to zrejme nevadí.

----------*----------

Celý deň prebieha v hokejovej nálade avšak na obede sa stane niečo nečakané. Príde za mnou Filip, jeden kamarát z našej partie a chce sa so mnou rozprávať. Má na tvári divný výraz.

,,Je to súrne?" spýtam sa ,,lebo som dohodnutá s Katkou a Wewe."

,,Áno je, a myslím si, že by ťa to mohlo zaujímať," odvetí mi.

,,Tak dobre, poď," vyzvem ho. Kráčame spolu do parku pri našej škole a tam si sadneme na lavičku.

,,No, tak začni," vyzvem ho.

,,Viki, ešte predtým, ako začnem, chcem aby si vedela že som tu pre teba a dozvedel som sa to až teraz." Z toho čo povedal nemám dobrý pocit, ale chcem vedieť čo sa deje.

,,Pokračuj," vyzvem ho. Nič nehovorí len mlčí, vyberie telefón a ukáže mi fotku, ktorá ma položí.

Na tej fotke je naša kamarátka Dida s mojim už ex frajerom Majom. Tak toto som si o nich nemyslela, ani o Dide, ani o Majovi. Neudržím sa a rozplačem sa pre Filipom. Privinie si ma do objatia a hladí ma po chrbte.

Keď sa ako tak ukľudním opýtam sa: „Filip, je ešte niečo, čo by som mala vedieť?"

,,Noo...aj áno, ale neviem, či to chceš teraz počuť."

,,Áno chcem, na 100% chcem, keď si už začal tak to dokonči," povedala som navonok odhodlane no vo vnútri ma to ničilo o to viac, že o Dide som si myslela, že je moja najlepšia kamarátka.

,,Tak dobre, všetci, celá naša partia okrem mňa to už dosť dlho vedeli..." povie a odmlčí sa. Mňa znovu prepadne hysterický plač, a keď sa konečne po asi 20 minútach ukľudním, požiadam Filipa, aby zavolal môjmu bratovi, že nejdem na hokejový zápas a že má pre mňa prísť ku škole.

----------*----------

P.S. Vikina izba

Doma Tomovi všetko vyrozprávam pri šálke teplého čaju, v mojej posteli a nakoniec zaspím Tomovi na pleci.

----------*----------

Táák dnes skoro 500 slov, dúfam, že sa bude páčiť.

Vaša Kajuš <3