Na ďalší deň som sa zobudila okolo 9:30, na to že mi zvoní mobil.
Zdvihla som a rozospatým hlasom sa ozvala: ,,Prosím?"
,,Ahoj Viki, zobudila som ťa?"
,,Nóóó aj áno ale nevadí," zasmiala som sa.
,,Prepáč to som nechcela," začala sa ospravedlňovať Betty.
,,Nechaj ták," povzbudivo som povedala.
,,No...chcela som že dnes sa mám v Poprade stretnúť aj so svojimi kamarátmi tak či by si nešla s nami." Spýtala sa Betty.
,,Ak nebudem prekážať tak by som šla veľmi rada."
,,Nie čosiii jasné že nebudeš prekážať inak by som ťa ani nevolala,"zasmiali sme sa ,,tak teda o 11 v parku?"
,,OK platí."
,,Super tešim sa tak zatiaľ ahoj."
,,Aj ja, ahoj." Zložila som a vybrala sa prichystať na stretnutie.Obliekla som si čierne rifle s dierami na kolenách, čiernu mikinu s nápisom All monsters are human, obula čierne nike tenisky, do vrecka mikiny dala peniaze, mobil a kľúče a mohla som ísť.
-----*-----
V parku bolo super. Zoznámila som sa s Bettynou partiou a sú to úplne TOP ľudia, nevadí im že človek má svoju minulosť, pretože každý z nich si prešiel svojim ťažkým obdobím. Veľmi ma potešilo že ma zobrali medzi seba ako keby sme sa poznali roky. S Betty, Kubom, Tamčou, Simonom a Maťom sme sa dlho bláznili. Naháňali sme sa v parku, šli sme si sadnúť do kaviarne a len tak pokecali, no a nakoniec sme sa znova naháňali a skončili vo fontáne :DDD. Domov som došla veľmi unavená, ale šťastná a za to som bola mojim novým kamarátom veľmi vďačná.
Zapla som si wifi v mobile, kde mi na fb hneď vyskočili nové žiadosti od Kuba, Simona, Tamči aj Maťa. Všetkých som prijala. Rozhodla som sa ísť si spraviť večeru. Uvarila som si špagety s bolognese (netuším ako sa to píše :D) omáčkou a zjedla ich. Vrátila som sa do izby a na messengeri mi blikala nová správa od Maťa.
(Maťo - M, ja - V)M - Ahoj, čo robíš?
V - Ahoj, akurát som dojedla a ty?
M - Pozerám telku ale nič zaujímavé tam nedávajú.
V - Ten pocit poznám :D
- Ináč ďakujem za dnešok, som veľmi rada že ste ma zobrali medzi seba, vieš, pred pár dňami sa stala jedná vec a bola som na dne ale vďaka vám je to lepšie.
M - Tak to som naozaj rád. Nechceš sa stretnúť?
V - No...von už ísť nemôžem pretože si brat zabudol kľúče a o chvíľu by mal prísť domov. Ale môžeš prísť k nám ak chceš.
M - Jasné, rád. Daj mi svoju adresu a prídem.
V - Halegova 8, budem ťa čakať :)Maťo prišiel za necelých 10 minút. Dlho sme sa rozprávali. Okrem takých tých základných vecí ako kde býva, kam chodí do školy(s Betty prestupujú všetci na moju školu :DD) som sa dozvedela aj jeho príbeh, taktiež som mu povedala ten svoj. Myslím si, že Maťo mi veľmi pomohol. Keď sme sa "spamätali" bola čoskoro polnoc a tak Maťo napísal rodičom SMS-ku že u nás prespí a išli sme spať.
----------
Viem, že dlho nebola nová časť, ale prežívala som veľmi komplikované a zároveň super obdobie. Táto v šasť je celkom dlhá tak dúfam že vám to aspoň trošku vynahradím. Vaša Kajka <3
YOU ARE READING
My "perfect" life
Teen Fiction,,Volám sa Viki, mám 17 rokov a som študentka strednej školy v Poprade. Mám staršieho brata Toma a bývame len s mamou v útulnom rodinnom dome." Tento príbeh nie je z tých klasických zamilovaných, je to príbeh, založený na mojom pravdivom príbehu o d...