I BELONG TO YOU (One Direction fan fiction)

01

Bolo krásne letné piatkové ráno. Slniečko pomaly vykúkalo spoza obláčikov a vetrík si jemne pofukoval svoju starú známu melódiu. Nádhernú harmóniu prírody prerušil až hlasný piskot budíka. Po pár minútach nepríjemného piskľavého zvuku sa Chloe konečne prebudila a zastavila ho. Pomaly sa ponaťahovala a s neochotou sa presunula do kúpeľne. Umyla si zuby, očesala vlasy a prešla zase späť do svojej izby. Pristúpila k oknu a hlasno sa nadýchla a vydýchla do nového dňa. Odostrela. Svetelné lúče sa predierali cez malú škárku žalúzií, až sa celá izba neosvetlila úplne. Otvorila okno, aby sa vetrík dostal aj sem a prevetral sa vydýchaný vzduch z celej noci. Keď už sa Chloe išla prezliecť z pyžama do spodného prádla, prerušil ju jej malý šesť ročný brat. Bola až príliž ospalá na to, aby vnímala, čo jej hovorí. No keď sa jej zívlo a ona sa už konečne prebudila, bolo neskoro. Ich limit prísť do školy načas sa stále krátil a ona nebola ešte ani len v spodnom prádle.

"Nathan musím sa prezliecť." povedala súcitne Chloe a malý brat sa smutne vytratil z izby. Prezliekla sa a nahádzala si prvé knihy čo uvidela do tašky. Mala na sebe tmavé riflové kraťasy a žlto zelené tielko. Vlasy mala v rostrapatenom zapletanom cope a na nohách mala obuté tmavo hnedé koženné gladiátorky. Rýchlo vybehla z izby a utekala cez chodbu až k schodisku. Zbehla ho čo najrýchlejšie a sadla si k stolu. Pozrela sa na hodinky a zistila, že majú 20 minút na to, aby sa dostali spolu s mladším bratom do školy. Otec už bol dávno v práci a ona mala na starosť všetky povinnosti. Pozatvárať okná, zamknúť dvere a hlavne nenechať neporiadok. Keď uvidela, že Nathanovi sa podarilo na zem vyliať kakao, roztrúsiť vianočku na koberec a lyžičku od medu položiť na notebook, začala mať starosť, že sa do školy nedostanú včas. Ako prvé začala čistiť notebook. Lyžičku hodila do dresu a vzala si vlhkú handričku. Keď sa jej konečne podarilo vyčisťiť ho, zabalila ho do tašky a dala na svoje miesto. Bola hladná, ale Nathan už čakal pri dverách a kričal na ňu, kedy už konečne pôjdu, pretože prídu neskoro. Chloe sa v tom momente vykašlala na rozliate kakao a na roztrúsenú vianočku. Rýchlym krokom prešla ku dverám a pomohla svojmu bratovi obuť sa. Otvorila dvere a Nathan sa rozutekal k prechodu.

"Stoj!" kričala Chloe. Nechcela, aby si Nathan ublížil. Rýchlo zamkla dom a skontrolovala, či má mobil, peniaze a či je zamknuté. Keď bolo všetko v poriadku pribehla k Nathanovi a pomohla mu prejsť cez prechod. Školu mali asi takých 10 minút od domu. Krokom. No tento krát museli bežať. Chloe vzala Nathana za ruku a bežali spolu do školy. Celý zadýchaný pribehli pred veľkú modernú budovu a zrýchleným krokom sa vybrali dovnútra.

V chodbe bolo tlmené svetlo. Ruka v ruke s Nathanom išli po chodbe. Najprv mu pomohla prezuť sa a zaviedla ho do triedy 1.A. Keď započula zvonenie tak sa rozbehla hore schodmi do svojej triedy. Bála sa, že to nestihne. Keď vošla do triedy, našťastie tam profesor ešte nebol. Sadla si na svoje miesto a vytiahla si učebnicu dejepisu, zošit a jedno pero. V tom momente vošiel do triedy profesor a žiaci sa postavili.

"Sadnite si." povedal a všetci si zase späť sadli. Keď začal hovoriť niečo o dejinách našich predkov, Chloe prestala vnímať. Všimla si dvoch vtáčikov na strome. Pozerala sa cez okno. Videla, ako sa jeden k druhému približujú a pozerajú sa na seba. Začala rozmýšľať o tom, aké by to bolo, ak by aj ona mohla byť niekým milovaná. Ešte nikdy nezažila ten pocit.

"Chloe, viete nám vysvetliť prečo začala 100 ročná vojna?" prerušil ju profesor dejepisu. Ona sa musela rýchlo dostať do obrazu, aby nebolo poznať, že nedávala pozor.

"Hmm.. pretože Angličania neuznali nástup rodu Valois a a tak začali bojovať s Francúzmi?" povedala Chloe. Bolo to jediné, čo si zo včerajšieho učenia pamätala. Nemohla sa moc učiť, pretože musela pomáhať Nathanovi s matematikou.