I BELONG TO YOU (One Direction fan fiction)

24

Vedel, že čo mu naznačujem, no zrejme som mu to musela povedať ešte raz a po lopate. Smutne som sa na neho pozrela a on zrejme už pochopil.

"No tak to teda v žiadnom prípade." povedal a podišiel ku mne. Chcel ma objať, ale nedovolila som mu to.

"Niall, proste, urobíme to čo chcú aby sme urobili." povedala som a moje slzy sa už nemohli zastaviť. Oči mi sčervenali a ja som sa ponorila do Niallovho objatia.

"Nie.. to sa nejako vyrieši." povedal a dal mi pusu do vlasov. Mne sa spustil neskutošný dážď sĺz a chcela som byť sama. Žiadny Peeta, žiadne fanynky, žiadny Niall. Iba sama a moje myšlienky. Niall ma chytil jemne za ruku a ja som si utrela slzy. Spolu sme šli hore schodmi. Niall zastavil pred dverami svojej izby a otočil sa na mňa. Určite videl moje začervenané oči. Potom sa nasilu usmial a otvoril dvere. Vošla som prvá a on za mnou zatvoril. Unavene som si ľahla na posteľ a snažila sa nerozplakať. On si lahol presne tak isto ako ja a chytil ma jemne za pás. No ja som mu jeho ruku dala dolu.

"Už sa ťa nemôžem ani chytiť?" spýtal sa smutno.

"Môžeš, teda, neviem, či je dobrý nápad.." chcela som mu naznačiť.

"Ak by som si mal vybrať medzi mojou kariérou a tebou, tak by si to bola ty." povedal, usmial sa a ja som nevedela, ako mám zareagovať.

"Niall, nevieš čo hovoríš." povedala som a silno zažmúrila oči.

"Plač, ak chceš, nemusíš byť stále silná." povedal a mňa sa to naozaj chytilo za srdce. Zhlboka som sa nadýchla a pred Niallom mi z očí vyšli malé pramienky sĺz. On sa ku mne viacej prisunul a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Cítila som, ako dýcha. Dával mi bozky do vlasov a ja som sa pomaly ukludňovala. Neplakala som nejako moc, ale dosť ma mrzelo, že musím viesť boj medzi Niallovými fanynkami.

"Neviem, čo mám robiť." povedala som a odtiahla sa.

"Nechceš dať najprv vrelú kúpeľ?" povedal a usmial sa. Ja som sa tiež usmiala a on pochopil, že tento nápad sa mi veľmi páči.

"Hej." súhlasila som a Niall už zapínal kohútik na jeho vani. Bola dosť veľká. Potom sa šupol pod paplón ešte na chvíľku ku mne a usmial sa na mňa.

"Moc ma to mrzí." povedal a priblížil sa ku mne.

"Mňa tiež." zdvihla som kútik úst a ukázala aj zuby, pretože ten jeho krásny pohľad, jednoducho sa nedalo neusmiať. Pri tom, ako sa nám stretli oči ma zašteklilo jemne v bruchu. Cítila som, ako jemne prechádza rukou po mojom stehne a hlavou sa stále približuje. Zatvorila som oči a čakala som na bozk. No dostala som iba jemnú pusinku na nos. V mometne som otvorila oči a Niall sa začal smiať. Vybehol z postele a kohútiky zastavil včas, pretože voda už šla pretekať. Rýchlo sa vyzliekol a skočil tam.

"N.." nechápala som. On sa na mňa usmial a čakal, kedy sa pridám.

"No ideš?" spýtal sa a ja som bola dosť zaskočená.

"Eh.." pozrela som sa mu do očí, myslel to vážne.

"Prestaň." zasmial sa a kúsok sa posunul.

"Nepozeraj sa!" prikázala som a on sa na mňa stále pozeral.

"Niall." poprosila som ho.

"Robíš si srandu?!" povedal sklamane a otočil sa.

"Ďakujem." usmiala som sa a vyzliekla som sa do naha. Rýchlo som vošla do vane a hlboko sa ponorila. Už ma nemohol vidieť. Otočil sa a priblížil sa ku mne. Usmial sa na mňa a konečne som sa dočkala poriadneho bozku. Cítila som jeho ruku na mojom stehne, potom prešiel na koleno a ja som sa od neho musela rýchlo odlepiť.