I BELONG TO YOU (One Direction fan fiction)

28

Musel som vyzerať hrozne.

"No hovor." súcitne sa spýtal Louis a spolu s El si sadli vedľa mňa na stoličku.

"Jej otec." povedal som a Harry sa zasmial.

"A to si si nechal?" hovoril so smiechom. Naozaj som nemal náladu sa smiať.

"Príde ti to vtipné?" odvrkol som.

"Chalani prestante!" ukludnila ich Lou. Bol som jej za to vďačný.

"A kde máš dievča?" smutne sa usmiala. Ja som skolnil hlavu snažil sa zadržať slzy.

"Niall?" prízvukovala mi Lou.

"Čo?" snažil som sa ignorovať jej otázku.

"Mal by si sa hneď spametať a nahodiť úsmev, lebo zajtra budú novinári riešiť tvoju náladu." povedala a bolo jej dosť ľúto, že mi nijako inak nemôže pomôcť. Keď mi zamalovala modrinu a opticky zmenšila opuch na nose, konečne som sa mohol ísť prezliecť. Prechod z domu do nahrávacieho štúdia bol väčšinou náročný, pretože tam čakajú milióny fanúšičiek. Obliekol som sa a my sme mohli vyraziť. Nastúpili sme do auta a šli sme do nahrávacieho štúdia na druhej strane Londýna.

Keď sme dorazili bol tam taký počet fanúšičiek, aký sme aj čakali. Keď uvideli naše auto boli celé bez seba. Vyšli sme von a všetky začali kričať, niektoré plakali a ostatné sa s nami snažili začať rozvíjať konverzáciu. No my sme iba rýchlo precupitali dovnútra štúdia a za nami Paul zatvoril dvere. Nemohol som uveriť, že niektoré z týchto skvelých dievčat sú zákerné. Stále som tomu nemohol uveriť a ani nechcel uveriť. Šli sme hore schodmi a pred nami sa otvorili dvere známej nahrávacej miestnosti. Sadol som si na svoje obyčajné miesto a počúval znudene pokyny. Nahrávame novú pieseň a vôbec som na to nemal náladu, no chalanov som nemohol sklamať. Všetci vedeli, že niečo sa stalo, no nechceli sa na to moc vypytovať. V týchto veciach som veril iba Liamovi a Zaynovi. NIkomu inému. Všetci sme napochodovali do zvukotesného boxu a zaujali svoje pozície. Z vonku nám cez mikrofón dávali vedieť, čo spievame a v rukách sme držali texty, pretože pieseň sme ešte nikdy nevideli a práve dnes bola prvá nahrávka tohoto songu. Bol som zároveň aj šťastný, ako ďaleko sme sa dostali, ale hneď na to aj sklamaný, kvoli Chloe.

"Niall?" zrazu sa spýtali. Ja som si uvedomil, že práve hrá hudba na moje sólo. Všetci štyria sa na mňa pozerali a Liam ma chytil za ruku a vyviedol z boxu.

"Čo to robíš?" spýtal sa po ceste na toalety.

"Ach.." vzdychol som a rozmýšlal som nad vhodnými a výstižnými slovami.

"No?" chcel vedieť Liam.

"Keď sme prišli vypukla obrovská hádka Jack mi jednu vrazil a potom kričal na Chloe, ona sa naštvala a nikto nevie kam odišla." vysipal som naraz a Liamovi zostali iba otvorené ústa.

"Tak ju pôjdeme nájsť nie?" povedal Liam a ťahal ma už von z veciek.

"Hej, to by som chcel vedieť ako." prehodil som pri boxe.

"Vyriešime to potom." povedal a usmial sa. Ja som sa snažil plne sústrediť. Nikto z nás to nezaspieval na 100% skvele, takže zajtra musíme prísť znovu. Nahrávali sme asi tri alebo štyri hodiny a každý jeden sme boli unavený na kosť. Hlas nám poriadne neslúžil a ledva sme čakali, kedy zaspíme na mäkkej posteli. No mne vhlave blikala ešte kontrolka, že nesmiem zaspať, ale musím s niekym doriešiť Chloe. Nedokážem to sám. Potrebujem od niekoho podporu. A keďže som to už Liamovi vykecal, tak sa obrátim naňho.

Keď sme prišli domov chalani sa porozliezali po izbách, ale Liam si sadol na pohovku a čakal, kedy sa pridám. Keď som videl, ako je ochotný mi pomôcť, moc som si to vážil. Prisadol som si k nemu a pozeral sa do zeme."Takže?" spýtal sa a mávol jemne rukou. Zrejme už bol tiež unavený a chcel hneď problém vyriešiť.