Pri námestí,
kus od cesty
stoja šiesti
pederesti.
Ako stoja, tak tam stoja.
všetci sa ich veru boja,
tiež sa im vyhni, milá moja -
páchnu ako kopa hnoja.
Pederesti následky neberú
v úvahu, cítiť to je veru.
Asi sa zas k večeru
nadýchali Poperu.
Zima je fádna, no s tebou pestrá.
Si vážne moja najlepšia sestra.
Chcem pri tebe byť, keď treba.
Ty si pre mňa darom z neba.
Nech je to tak navždycky.
Predo mnou je modrá stena,
každý deň som opustená.
Znie to smutne - každý deň.
Ja samotu milujem
a tá láska vo mne rastie.
V dave nenájdete šťastie.
Spoločenské prijatie je klam.
Vo vnútri bude každý aj tak stále sám.
Moja prvá láska, ešte v detských časoch,
nevadili jej lupy v mojich vlasoch,
krivé zuby, ani to, že ráčkujem.
Mám krásne spomienky a ďakujem.
Bol pre mňa hlavný a jediný,
vydržala som pri ňom celé hodiny.
Jeden by povedal- toľko času v ťahu,
no dodnes sme spolu v dobrom vzťahu.
V spomienke na doby, keď som bola mladá:
World of Warcraft, stále ťa mám rada.
YOU ARE READING
Virálne básne
PoetryBásne písané do zošitkov za dvanásť centov. Posúvam ich od priateľovi k priateľovi, aby mal každý prístup k nekvalitnej poézii. Projekt už ďalej nerealizujem. Ale blbé básničky zostali.
