"Alahu Akbar!" jasám.
Dnes vybuchol strýko Hassan.
Môže sa človek dožiť väčšieho blaha,
ako je zomierať za Alaha?
-ha haHA HA HA
Môj boh, on ma má tak rád,
že sa dám preňho roztrhať
trhavinou. Rozstrieľam ti synovca aj mať.
Nie je hriech neveriacich zabíjať.
Múdrosti mám jak Aténa,
až je mama prekvapená.
Aspoň jej netrhá žily
že stupnicu kvôli mne upravili.
Mám dobrých priateľov dvoch
a oboch ich týra Hroch,
a tým už nie je pomoci.
Nadáva im stále hoci:
vybetónovali záhradu
(no ona na tom našla závadu),
a upratali celý dom
(a tiež našla vadu v tom).
Navarili rodine jedlo na celý deň
(no nie dosť dobré, tak znadá im preň)
Či je ráno, či je noc,
Furt volajú o pomoc
dva zúfalé detské hlasy
hlasy,no pred Hrochom nič nespasí.
Čo robiť, keď ostáva len,
úplne posledný deň?
Keď sa zobudím
s tým
že je to naposledy
dám hovor s Natou
tá povie na to:
Všetko sedí.
A v izbe, kde stále som
ozdobím kresbami stenu.
Snáď tie hodiny pred kompom
mali nejakú cenu.
Nemala som peňazí, jasne,
nemám problém odísť s riťou holou.
Ide mi o to, nech moje básne
stanú sa mojou poslednou vôľou.
Veru, napísala som ich zopár,
utajené, verejné, nové aj staré
nech ich prečíta notár
na mojom kare.
S pár ľuďmi naskočím na vlak
kde sa normálne ľudia o lístky pobijú.
S jasným cieľom, však
naposledy objať Sofiu.
Mama, brat, ujo, babka, malá moja rodina,
kiež na mňa tá rodina v dobrom spomína.
Ešte pár ľudí na srdci mi leží,
Ratej, Juro, Braňo, Milka, Nata
skvelí priatelia. Nech na kostolnej veži,
so mnou sú chvíľku, veď Pán im to isto zráta.
Tam s pohľadom na oblohu
odovzdám svoj život Bohu.
Guľku si však hlavou nepreženie.
Pochopila že nie,
to nie je riešenie.
YOU ARE READING
Virálne básne
PoetryBásne písané do zošitkov za dvanásť centov. Posúvam ich od priateľovi k priateľovi, aby mal každý prístup k nekvalitnej poézii. Projekt už ďalej nerealizujem. Ale blbé básničky zostali.
