Cassie

Vlk

V hlave som si prehrávala posledné dni.
Austin. Lisa. Tajomstvá. Nebezpečenstvo. Myšlienky. Strach. Všetko mi vírilo v hlave a ja  som netušila čo budem robiť. Sadla som si na mäkký koberec a zaborila hlavu do dlaní.
Zatúžila som byť opäť normálna.
Ako môžem byť ja upírka? Mám aj nejaké nadprirodzené schopnosti? O akom nebezpečenstve to hovoria Lisa?
Dosť! rozkázala som si.
Nádych výdych.
Podišla som k stolu. Nemôžem teraz predstierať, že sa nič nestalo.
Rukou som buchla do stola,avšak hneď som to oľutovala. Možno som upírka, ale prah bolesti ani sila sa mi nezmenili.
Slzy mi začali stekať po tvári. Pripadala som si ako malé dieťa, hneď som sa však pozbierala.
Musím to predsa zvládnuť a tak to aj bude. Síce s ťažkosťami ale to dám!
Plná odhodlania som si utrela slzy a rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť.
Zamierila som do lesa za naším domom. Bezcieľne som sa potulovala lesom.
Keď som zašla na úplne neznáme miesto z diaľky som začula vlčie vytie.
Potom som začula vytie aj niekde blízko mňa.
Avšak toto vytie bolo skôr bolestné. Nevedela som čo mám robiť.
Čo ak je ten vlk zranený? Išla som tým smerom odkiaľ sa ešte pred chvíľkou ozývalo to vytie.
Keď som prešla pár metrov za stromom stál vlk. Nevyzeral byť zranený.
Bol celý čierny a pozeral na mňa tak čudne.
Ľútostivo.
Zrazu zavrčal a ja som ma neho nemo pozerala. Cítila som sa akoby som primrzla k zemi. Keď urobil krok vpred a vyceril zuby rozutekala som sa . Pred domom som zastavila. Už z dvora na mňa kričali myšlienky mojich rodičov.
Avšak radšej by som ich nepočula. Sadla som si na zem a plakala som...