Kvapky dažďa vo mne...

6. Kapitolka - Koniec a Hachiko

Ahojte zlatikovia,

ako ste už mohli z názvu kapitolky vydedukovať, tak áno, je to pravda, že táto kniha sa naozaj dostáva ku svojmu koncu. Teraz, v poslednej kapitolke, sa porozprávame všeobecne o živote. O svete, o veciach a javoch okolo nás.

Každý z nás sa nejako prediera životom, všetci v ňom máme ťažké chvíle, život nám do cesty vsúva veľa ľudí, niektorí sú takí, ktorí v ňom zostanú dlho až navždy a majú nám život osladiť, iní sú zas tí, ktorí nám boli do cesty vsunutí z toho dôvodu, aby sme si brali ponaučenia a aj keď si myslíte, že je to váš najlepší kamarát alebo priateľ/priateľka, môže byť práve ten človek tým, ktorý vám bol podhodený pod nohy len z toho dôvodu, aby ste sa naučili nejakú životnú lekciu a ten človek časom odíde z vášho života a zostanú v ňom len ľudia, ktorí doňho patria.

Osobne som si istý, že do môjho života najviac patrí moja rodina, áno, niekedy sa hádame a nerozprávame sa, ale viem, že bez nich by som nebol nikdy tým, kým som. Z kamarátov mám pár blízkych ľudí, ktorých by som naozaj nerád stratil, ale uvedomujem si, že hocikto z nich môže byť práve ten, kto odíde. Nikdy si nemôžme byť ľuďmi istí. Čím som si ale istý je to, že na milión percent viem, že do môjho života patrí môj psík. Je to už povinná súčasť môjho života. Milujem ho a viem, že aj on mňa.

Zbožňujem príbeh a film o psíkovi Hachiko. Práve tento reálny príbeh nám ukazuje to, ako dokážu byť psíkovia neopísateľne verní. Hachiko bol so svojím pánom iba 2 roky života kým jeho pán náhle zomrel, ale aj za tie 2 roky, si Hachiko vybudoval k nemu také silné puto, že mu obetoval zvyšok jeho života tým, že celých 10 rokov po smrti jeho majiteľa, čakal pred shibuyskou stanicou v Tokyu, kým sa jeho pán nevráti z práce. Vždy keď tento film sledujem, plačem popri tom celý dej.

Som ale zarmútený z pár vecí ohľadom Hachikovho filmu. Je mi naozaj smutno z toho, že keď si zapnem na Bazoši inzerciu psíkov, tak na 10 strán mi vyskočí práve plemeno Akita Inu, ktorým bol aj tento oddaný psík. Povaha tohoto plemena je strašne náročná a naozaj len pre skúseného majiteľa. Ako aj vo filme bolo, Akita Inu je veľmi hrdé plemeno a nič neurobí pokiaľ nemá pre to motiváciu alebo dôvod, práve to je to, čo si na tom plemene tak strašne vážim. Ale veľa ľudí si teraz Akitu berie domov len preto, aby boli cool alebo neviem čo, že budú mať vlastného Hachika. Ako som už povedal, chov tohto plemena je pre skúsenejšieho chovateľa a väčšina tých, ktorí si berú Hachika zo dňa na deň vôbec nič netušia o jeho výchove a preto, teraz očakávam to, že bude nábor Akit v útulku, lebo ľudia si neuvedomujú čo robia a vyhodia psíka na ulicu.

Hachiko bol naozaj výnimočný psík, ale každý psík vie byť tak verný, keď mu dokážete, že pre vás znamená strašne veľa a on vám to obetuje láskou a vernosťou na celý život.

Dúfam, že ste si čítanie tohoto príbehu užili.

Majte pekný život!

Bye)