When the box came...

Kapitola 1.

To odporné slnko. Prečo musí svietiť práve na moju sieť. Takéto je každé prekliate ráno. Načo je to vlastne dobré. Vstanem, pracujem,idem spať. Nebolo by jednoduchšie to ukončiť? Nie. Koniec týmto myšlienkam...

A inak volám sa Newt. To je jedine čo o sebe bližšie viem povedať.Už dva roky žijem na mieste zvanom Flek. Pýtaš sa ako je možné že poznám len svoje meno? Ver mi, tiež ma to zaujíma. Pred dvoma rokmi som sa zobudil v klietke. Hrozne som sa bál a bol som zmetený kedže som nevedel ani len svoj vek. Predomnou tu bolo len pár šracov. Jedným z nich bol Alby. Je náš vodca a môj najlepší priateľ spolu s Minhom. Každý mesiac nám pošlú nováčika. Je nás tu tridsaťjeden chlapcov a šestnásť dievčat. Pred dvomi rokmi presne v tento deň som sem prišiel ja. Čiže mám akési výročie čo ma neustále privádza k zlým myšlienkam. Som tu už taký dlhý čas a stále sa nenašla cesta von. Možno sa nikdy ani nenájde a možno tu žiadna ani nie je.

Vyleziem zo siete a nasmerujem si to rovno do kuchyne. Potrebujem raňajky. Ponáhľam sa lebo viem že ty prekliaty šraci mi inak nič nenechajú.

-Do čľupu zasa som jediný kto pracuje- povedal Kastról

Kastról pracuje v kuchyni. Varí pre nás a úprimne si myslím že je tu jediný kto je skutočne šťastný.

-Aj tebe dobré ráno- pozdravil som -Netvár sa že to nemiluješ-

Podal mi tanier s omeletou a opraženou slaninou. Poďakoval som a vybral som sa ku stolu za Minhom a Albim.

-Prekliate slnko- zaklial som.

Minho sa zasmial -Ale žeby sa naše princiatko zle vyspalo?-

-Nechápem prečo si tu svoju sieť nedáš niekam inam keď ti to tak vadí- povedal Alby.

Neodpovedal som len som pokračoval v jedení. Alby mal pravdu. Ale ja svoju sieť presunúť nemôžem. Vždy keď som sa o to pokúsil nezaspal som kým sieť nebola na pôvodnom mieste.

Po raňajkách sa všetci rozpŕchli na rôzne miesta Fleku. Väčšina sa len tak pofľakovala.Dnes totiž nepracujeme. Ja som vyšiel na svoj strom neďaleko Cmitera a sledoval som stenu za ktorou sa nachádza Labyrint.

Dnes očakávame nového bažanta a ja som na rade aby som mu alebo jej poukazoval Flek. Vôbec sa mi do toho nechce. Ďalší pár vyplašených očí. Keď som naposledy dostal na starosť nováčika skončil som s nožom pri krku. Bola to Rita.

Bol by som radšej za chalana kedže baby si vytvorili akúsi samostatnú skupinu a žiadna sa snami moc nebaví.

Toľko som rozmýšľal až som zaspal.

Prebudil som sa na krik a od ľaku som spadol zo stromu.

-Ty prekliaty šrac.-zakričal som na Minha ktorý sa od smiechu válal po zemi.

-Noták poďme už o desať minút je tu bažant.- povedal Minho a rozbehol sa von z lesa. Postavil som sa a šiel ku klietke.

Po chvíli sme začuli zvuk ktorý oznamoval že klietka už prišla.Otvoril som dvierka a skočil dnu. Vykukol na mňa pár prenikavých zelených oči. Len som tam stál ako čľup a nevedel som sa odtrhnúť od oči ktoré ma pozorovali. Tušil som že ich vlastník bude dievča ale v klietke bola tma a tak som jej nevidel do tváre.

-Ahoj,volám sa Newt.- vystrel som k nej ruku.

-Ja som Ejmy.-...........

Ahojteee....takže ak si to vôbec niekto prečiiital...toto je môj prvý príbeh a kedže som strašne moc zaľúbená do Newta z môjho obľúbeného filmu Labyrint tak mi bolo jasne o kom budem písat. Čítala som aj knihy a výrazi som použila hlavne z tade. Časti budem pridávať raz za týždeň.

-FANGIRL