Bol to môj prvý bozk. Teda aspoň myslím keďže väčšinu svojho života si nepamätám. Nechcel som sa od nej odtrhnúť.
-Noták neplač všetko je v pohode.-
-Do čľupu tak hrozne som sa bála. Prosím toto mi už nerob.-
Vtedy som si uvedomil že nás všetci pozorujú. Chcel som sa postaviť ale Ejmy si ma pritiahla ešte bližšie. Tento krát pobozkala ona mňa. Bolo to plné srachu.Cítil som ako sa celá chvela. Hneď som spolupracoval. Vložil som do toho všetko. Mal som pocit že lietam.
Vonku začalo pršať ale ani jedného z nás to nezaujímalo. Len sme tam stali a bozkávali sa.
-Už nikdy ťa nenechám odísť.- povedal som.
-To by som ti ani nedovolila.-
Usmievali sme sa na seba ako blázni. Po chvíli sme sa ruka v ruke rozutekali skryť pod strechu. Keď sme tam dobehli boli sme cely premočeny. Gally mi povedal že ma Alby očakáva v mapovacej miestnosti.
-Uvidíme sa neskôr.- povedal som a dal jej letmú pusu na líce.
-Budem čakať.- usmiala sa. Preklínal Albyho aj všetkých. Bolo hrozne ťažké odísť od nej.
V mapovacej miestnosti už sedel Alby Minho a ostatný bežci. Keď ma zbadali začali tlieskať a gratulovať mi. Som prvý kto na Fleku dostal dievča.
-Dobre šraci to stačí.Potrebujem aby ste mi opísali všetko čo sa stalo.-povedal Alby.
Tak sme s Minhom začali. Celé to trvalo hrozne dlho. Jedine čo som si prial bolo konečne sa vrátiť za ňou. Ale toto je teraz dôležitejšie. No môj kamoš tam dole protestoval.
Po troch hodinách Alby konečne povedal nech ideme spať. Vyletel som stade ako prvý . Chalani kričali že dúfajú že si vrznem. Usmial som sa. Po pravde aj ja som v to dúfal. Je mi jasne čo si myslíš ale skús si žiť dva roky na Fleku a hneď pochopíš.
Prišiel som k jej sieti.Už spala. Začal som ju bozkávať a tym som ju zobudil.
-Myslel som že budeš čakať.-rypol som do nej medzi bozkami. Vyzliekla si tričko ktoré letelo kto vie kam. Vzala moje ruky a dala si ich na prsia. Do čľupu to je pocit. Ta sieť je dosť nepraktická. Dvaja sme sa tam ledva zmestili. Ako by čítala moje myšlienky. Vstala a ťahala ma za sebou. Postavil som sa a ona mi začala rozopínať nohavice. Začala hladiť moju erekciu cez trenírky.
-O môj Bože.- zavzdychal som.
-PŠŠŠŠT...nech niekoho nevzbudíme.-povedala a moje vzdychy utíšila bozkom. Vtom sa niekto zasmial. Obaja sme okamžite prestali.
-Nechcete si to nechať na potom keď budete sami?-
Galli! Ten prekliaty šrac všetko pokazil. Ejmy okamžite siahla po tričko.
-Galli ty tupoň prisahám že ťa zabijem.- povedal som a zapínal si gate. Ejmy medzitým našla svoje tričko a obliekla si ho.
-Asi by si mal isť.-povedala.
YOU ARE READING
When the box came...
FanfictionNewtov život nestojí za nič. Každé ráno musí vstať a žiť v Labyrinte. Ale čo ak to tak nie je? Čo ak je celý Labyrinte len výmysel?