A všade bola tma... Iba ja a moje myšlienky ktoré sa ozývali v izbe plnej tmy ...
Ja: Ah... Moja hlava ... Kde to ..
Myšlienky: Nechaj sa viesť
Ja: Čo?... Kto to...
Myšlienky: Počúvaj!
Počula som jemné tóny ... Ako keby vás niekto chcel pohladiť tónmi hudby ... Odrazu sa tieto jemné tóny zmenili na pípanie.... Keď som otvorila oči všetko bolo rozmazané... Pípanie sa zosilňovalo a mne sa začali rozliepať oči a videla som čoraz ostrejšie.... Niekto ma držal za ruku .. Bol to chlapec... Mal tmavohnedé vlasy a hlboké modré oči...Ruku som si pritiahla k tele ... Chlapec zodvihol hlavu , mal slzy v očiach a s prekvapením výrazom sa na mňa zahľadel...
Chlapec: Som tak rád že si nažive ... Milujem ťa
Ja: Ehm.. K-Kto si ?
Chlapec sa so smutným výrazom zdvihol a odišiel... Znova som zaspala ... Zobudila som sa ale vo svojej izbe... Zodvihla som sa a podišla k zrkadlu ... Zobrala som ho a vyhodila von z okna... Na rukách som mala jazvy ... Mala som oblečenú nočnú košeľu... Začula som hlasy ktoré na mňa zjapali ... Chytila som sa za uši a padla na kolená... Po chvíli to stíchlo ... Počula dievčenský hlas...
Hlas: Skoč !...
Odrazu som sa zodvihla a rozbehla som sa oproti rozbitému francúzskemu oknu ... Otvorila som oči a bola som na zemi ... Bola som vydesená tak som išla znova do domu ...
Hlas: Zamkni!
Bolo to ako keby vás niekto ťahal za nitky ... Zamkla som ...
Ľahla som si na gauč a zavrela oči ..
Bola som znova v tmavej izbe ale už som nepočula svoje myšlienky ale iba ten dievčenský hlas...
Hlas: Kto si... Čo robíš v mojom tele ?!
Ja: Čo ?
Hlas: Niečo som sa ťa spýtala! ... Bola som v kóme ... Toto je určite iba v mojej hlave..
Ja: Robíš si zomňa srandu ?... Toto je niaky zlý vtip ...
Hlas: Kde je doktor Watrel ?
Ja: Kto ?
Hlas stíchol ... Otvorila som oči a bežala k Pc... Keď som dala do Wikipedie Doktora Watrela zobrazilo sa mi niečo o čom som ani neuvažovala ...
Like+Koment poteší ❤
Do komentu mi môžte napísať či vás to baví a či mám s týmto pokračovať ❤
Ďakujem za prečítanie ❤
