Sama s osudom

Prológ

Mohla som mať asi 5, keď mi zomrela mama pri autonehode. Otec bol z toho nešťastný, po večeroch začal chodiť do nočný klubov a prichádzal až každé ráno, s novou štetkou a ja každé ráno zažívam väčšie a väčšie PEKLO. Asi po 3 rokoch toto šialenstvo skončilo, keď si otec uvedomil, že ho tie jeho 'slečinky' iba využili a schmatli mu všetky prachy. Ale môj otec a aj zosnulá matka budú navždy v mojom srdci ako dobrí, spravodliví a milujúci rodičia.

........................................................

„Good Morning!" zobudí ma niekto bozkom. Pomrvím sa ale oči stále neotvorím. No zrazu zacítim dym a mnou strhne predstava, že sa deje niečo vážne. „No vstávaj lebo tie sviečky zhoria skôr, ako si niečo budeš želať." povie povedomí hlas a ja konečne otvorí rozospato oči. Keď vidím svoju životnú lásku s tortou v ruke, vyskočím na posteľ a s vrieskaním po nej začnem skákať. „Mám narodky! Mám 16 rokov! Aaaaaaaaaaaaa!!!!!!" zajačím jak nepríčetná a skočím Mirovi do náruče. „Všetko najlepšie LÁSKA." povie mi Mimo a ja ho objímem silnejnejšie až by som povedala že praskne. „Ďakujem miláčik!" odpoviem mu a vtom vtrhne do mojej izby ožratý otec. „Všetko naj-n-n-najleppppšieeee zzzllaatiiiiičččkoooo." ach. Vedela som že tento deň mi niekto určite pokazí.