Sama s osudom

Prečo JA!!!

18+(vďaka za pochopenie)...

Mirka:
Objala som ho tiež. Odtiahol sa a pobozkal ma. „Aj keď to je môj otec, až tak veľmi mi nechýba. Stále ma len bil a stále len pil a to nehovorím o tých jeho štetkách. Mysleli si že som nejaká upratovačka či-čo. Liezol mi celé tie roky na nervy.” povedala som chladne a nesúcitne a on sa na mňa len prekvapene pozeral.

Miro:
Vtom ako to povedala sa mi zastavil dych v hrdke. Ale naopak som bol rád, že si to priznala. Zdeno k nej bol veľmi krutý. Stále ju bil a tie štetky boli horšie. Zovrel som ju zas do objatia, no ona sa odtiahla. „Ešte sme nedokončili ba ani nezačali niečo, čo som mala pre teba!” uškrnula sa a ja som zas ležal pripútaný o 'posteľ'. Stiahla mi nohavice a tričko zo mňa doslova strhla. Zobrala si z poličky malý nožík a vtedy som sa naozaj začal báť. „No čo, teraz sa už bojíš? Ja som hovorila že to nebude pekné!” smiala sa ako nepríčetná, ale čo spravila potom, som ani v kútiku duše nečakal. Nožíkom si prerezala tričko a v zlomku sekundy sa na mňa vrhla ako drak. Začala ma dravo bozkávať a ja som sa len prizeral a spolupravoval. Onedlho sme sa od seba odtrhli, lebo nám došiel kyslík. Pozeral som sa na ňu ako na ducha. „Čo sa tak pozeráš! Ja som tiež človek ako ty!” posledné slová zdôraznila a začala sa posúvať od mojich pier trochu nižšie. Začala ma bozkávať na hrudi a ja som len prekvapene vzdychal.

Mirka:
Dosť som ho prekvapila. Od jeho pier som sa posúvala na jeho hruď a tam som mu zanechala letmé bozky. No čo sa nestalo. Podarilo sa mu dostať ku kľúčok a odpútať sa. Vtej sekunde na mňa skočil a strhol mi podprsenku. Začal ma zase bozkávať, ale toto bolo čoraz viac dravšie. Pritlačil ma k stene a tak ma vyzliekol úplne. Cítila som sa zvlášne. Mala som pocit, že toto naozaj neskončí dobre. Zahrala som menšie divadielko, že som akože odpadla a pri padaní som mu aj stiahla boxerky. Začervenal sa a ja som sa len uškrnula ako najväčší blázon. Keď mu došlo, ako som to spravila, tak ma iba postavil a dravo ma pobozkal. Ja som iba vyskočila a on ma chytil pod zadkom. Trošku ma vyhodil do vzduchu a ja som zistila, že má svoju maličkosť vo mne. Začervenala som sa, ale on si to nevšímal a boj sa začal. Bozkávali sme sa, robili sme všetko možné. Bolelo to, tak som mu niekedy vzdychla do úst. Jemu sa to páčilo ešte viac než mne, tak so mnou niekedy zatriasol. Stále som bola opretá o stenu, ale potom nás hodil na 'posteľ'. Cítila som sa ako v siedmom nebi.

Miro:
Veľmi sa mi to páčilo. Keď ju to zabolelo tak mi vzdychla do úst a ja som s ňou trochu zatriasol. Na oplátku sa posúvala rukami z môjho krku vyžšie a potiahla ma za vlasy. To som jej do úst zas vzdychol ja. Začal sa boj na posteli. Ona len tak ležala a vzdychala na celú miestnosť a ja som sa hýbal čoraz rýchlejšie a niekedy som zavzdychal aj ja.

Po pustení z nemocnice:

Mirka:
Keď ma pustili z nemocnice, šla som domov. Bývam dosť ďaleko, ale po dlhej dobe, si môžem užiť čerstvý vzduch. Na otca som si ani nespomenula. Stále som myslela na to, čo sa stalo medzi mnou a Mimom. Z rozmýšľania ma vytrhlo trúbenie auta. Dúfala som že to je Miro, ale moje prosby vypočuté neboli. Bol to Kristián. Kristián je chalan, ktorý je strašne pekný, ale nie tak ako Mimo. Ako 8 na základke som bola do neho zbláznená. Ale skončilo to skôr, ako som chcela. Na lyžiarskom mi vliezol do kúpeľne a zamkol. Práve som bola v sprche a on mi tam sproste vliezol. 'Vyznal mi LÁSKU' a znásilnil ma. Trvalo mi asi pol roka, než som sa dostala z toho tranzu. Musela som kvôli nemu chodiť na psychiatriu. Od vtedy ho priam nenávidím.
Trúbil na mňa, ale ja som zo sebou ani netrhla. Zastavil, otvoril dvere a rozbehol sa za mnou. Strhol ma za zápästie, ale ja som sa mu snažila zo zovretia vykrútiť. Neúspešne. „Ahoj zlatko.” povedal slizkým hlasom. „Prečo si taká? Domov máš ďaleko, tak mi napadlo že ťa môžem ZVIESŤ!” povedal ešte slizkejším tónom a posledné slovo veľmi zdôraznil. Ja som nad ním len pretočila očami a ďalej som so sebou mykala. „Dobre. Tak prepáč. Viem že sa ma ešte asi trochu bojíš, ale to je už minulosť. Čo sa stalo, stalo sa. Bol som oslepený svojou krásou a ani slovami sa nedá vyjadriť, ako si ma priťahovala. Ale vš...” prerušila som ho, ale to som nemohla vydržať. „Asi?! Asi trochu?! Musela som kvôli tebe chodiť pol roka na psychiatriu.” zvrieskla som po ňom a vytrhla som sa z jeho zovretia. „Ale máš pravdu. Čo sa stalo, stalo sa. To čo si mi spravil pred 3 rokmi je minulosť. Takže ti dovolím, odviesť ma domov.” povedala som už oveľa kľudnejším tónom. „Dobre. Tak ideme?” spýtal sa ma so strachom v hlase. Ja som len prikývla a myhla kútikmi úst do letmého úsmevu. Tašky mi dal do kufra a posadil ma na miesto spolujazdca. Motor zavrčal a pomaly sme sa pohli. Niekedy sa na mňa usmial, niekedy ma dokonca aj pohladil po kolene. Cítila som sa trápne.

Keď sa ti to nepáči, nemala si do toho auta nastupovať! Ozvalo sa moje priblblé a úžasne načasované svedomie.

„Si v pohode? Nevyzeráš nejako vo svojej koži.” spýtal sa ma ustráchane. „Som unavená. Nespalo sa mi tam práve najlepšie. Teším sa keď prídem domov, tak si ľahnem do postele a nevyjdem z nej 2 dni.” zasmiali sme sa a zabočili sme do mojej ulice. Zaparkoval, vyložil mi z kufra tašky a pomohol mi s nimi do vnútra a objal ma okolo pliec. „Drž sa a poriadne si oddýchni.” povedal mi veľmi pekným a milým hlasom. Otočil sa na odchod, keď som ho z neviem akého dôvodu zdrapla za ruku. „Nechcel by si tu na chvíľu ostať?” čo to so mnou preboha je! Pekne sa usmial a zatvoril vchodové dvere. „Za chvíľu prídem. Idem sa len prezlecť. A vďaka že si ma sem doviezol.” jeho čokoládové oči na mňa iba žmurkli a ja som sa hneď vyparila.
Prezliekala som si práve tričko, keď ma zo zadu niečo- alebo skôr niekto chytil. Trhla som sebou a pomaly sa otočila. „Kristián!” zvrieskla som na neho na celú izbu. „Vždy som dúfal, že si ma pozveš do domu a ja spravím to, čo som na lyžiarskom nemohol.” hovoril pomaly a zreteľne. Začala som sa báť. Začal ma bozkávať na krku a ja som sa len po tichu modlila. „Kr..Kristián! Ppp..Prosím. PUSTI MA!!” ruky mi zdržal jednou svojou rukov a drukou mi držal hlavu. Posunul za vyžšie k mojím perám, ale ja som sa mu snažila vykrútiť zo zovretia. Bradu mi chitil medzi palec a ukazovák a začal ma bozkávať na perách. Silno mi stlačil zadok a ja som si povzdychla. On to využil a začal sa hrať s mojím jazykom. Mne sa to bohužiaľ zapáčilo a nechala som sa uniesť jeho dotykmi. Vyzliekol sa, ale boxerky si na sebe vďaka bohu nechal. Až keď ma od seba odtiahol, tak som zistila, čo práve robím. Hodil ma na posteľ a začal obchytkávať. Bránila som sa zubami nechtami, ale nič nepomohlo. Kiko bol silnejší. „Prosím. Už dosť. Už mi daj pokoj. Prečo JA!!!” vzlykla som, ale on ma nepočúval.

Ja som hovorilo, že to dopadne zle! Varovalo som ťa, no ty musíš byť taká naivná a musíš robiť všetko po svojom!  Moje blbé svedomie sa zase ozvalo v tú 'pravú chvíľu!' Nenávidím sa. Čo som to za človeka!!!

A je tu zas nová časť. Dúfam že sa páčila, aj keď bola TROŠIČKU zvrátená. Ak sa teda dala nejako zniesť, tak dajte VOTE alebo KOMENT. Budem len rada. S láskou Vaša Emm.
Papaaaaaaa