Jackpot hry (Jackpot #1) ✅

Prológ

Prajem príjemné čítanie

,,Ty si to vtedy navrhla. Nemôžeš z toho teraz vycúvať," povedal pričom ma hypnotizoval svojimi modro-sivými očami a ja som sa strácala. Vždy to robil a vždy sa mu podarilo ma nejako dostať a oklamať. ,,Ale môžem. Mám na to právo." Chcela som sa cítiť imúnne a postaviť okolo seba železný plot. Márne. Vedel ako na mňa, aj keď sme sa poznali len pár mesiacov, pričom skrátil vzdialenosť medzi nami, tým sa jeho magické sily znásobili a môj takzvaný plot sa tavil. ,,Bude to pre nás oboch lepšie," prehovorila som priškrtene. Usmial sa a nebol to len obyčajný úsmev. Bol to ten z jeho zbierky, z ktorého sa moje nohavičky dobrovoľne vyzliekali . ,,Ja viem, čo je pre nás najlepšie. Ale toto tvoje rozhodnutie tam nespadá." Perami sa mi jemne obtrel o nos. ,,Medzi nami nie je koniec, kráska." Snažila som sa od neho odstúpiť, avšak stena mi to prekazila a nebolo úniku. Všetko mu perfektne vychádzalo a hralo v jeho prospech. Šatňa bola prázdna a jeho spoluhráčov nikde. Bol to dementný nápad prísť za ním na štadión, najmä po tom odchode. Och, veľmi mi chýbal, ako keby som proti nemu niečo zmohla. Mala to byť moja hra, no nakoniec on bol šéfom a ja som poslušne počúvala a padala do jeho útrob láskavosti, dotykov, bozkov. Konečne sa o mňa niekto zaujímal a bola som niekomu potrebná. Na malý moment som mala pocit, že som bola stredom jeho vesmíru, tak ako som vždy túžila. ,,Nemôžeš to teraz všetko ukončiť. Keď už o všetkom vedia novinári a obzvlášť potom, čo sa medzi nami stalo," rozprával šepotavým hlasom. ,,Náš vzťah nekončí, Lia."   A mal pravdu, keď sme tú hru rozohrali, museli sme ju dokončiť i so všetkými problémami. 

Klamala som samú seba, už dávno to nebola hlúpa hra, bolo to vážne, dychberúce, zasahujúce priamo do srdca. A ja som prehrala, podľahla hráčovi.