Neopätovaná láska [DOKONČENÉ]

>17<

Rozhodla som sa, že mu predsa len jeden list pošlem.

Na jeho meno. Nie na adresu.

Snáď mu to doručia.

A aj keby nie, o nič neprišiel. Len o moje blábolanie o jeho očiach. O jeho úsmeve. O jeho vlasoch.

Je to nádherné, keď mu to môžem takto napísať.

Prečo?

Lebo sa nemusím báť, že sa mi hneď vysmeje. Že ma udrie. Že ma zmenávidí.