Neopätovaná láska [DOKONČENÉ]

>Epilóg<

Zasa som bola v nemocnici. Ale teraz som nebola mladé dievča.

Svoje som si zažila, či to boli radosti, či starosti. Úspech, či sklamanie.

Zbadala som ho v kúte miestnosti. Usmiala som sa na neho a povedala som: ,,Vedela som, že ma počkáš tak, ako ja teba."

Natiahol ku mne ruku a ja som ju vďačne prijala. Zrazu bolo zo mňa znovu dievča ako pred rokmi.

Aj teraz som začula pípanie, ale nechala som to tak. Pozerala som sa len na neho.

Na moju lásku.

Zbadala som svetlo, ale nie také aké všetci opisujú. Nebolo biele. Bolo farebné. Boli tam všetky moje obľúbené farby. Modrá, fialová a červená.

Vkročili sme doň a ja som pocítila, že sem patrím.