Vošla som do svojej izby a zabuchla za sebou dvere.
Môj hnev stúpol, keď som si všimla, že na mojej posteli sedí on.
,,Čo. Ty. Tu. Chceš?" precedila som pomedzi zaťaté zuby a zabodla doňho svoj pohľad.
,,Nič konkrétne, drahá. Iba to, aby si išla so...
,,Však mi nechceš povedať, že nikam nejdeš?" smutne sa na mňa pozrel. Videla som v jeho očiach zúfalstvo. Och, nie. Čo teraz? Čo mám robiť? Ako ho môžem teraz odmietnuť? Nedokážem to.
,,Chris, ja..." videla som, ako si povzdychol ,,nie, nie...ja pôjdem rada," usmiala som sa na neho a tentokrát som bola ja, kto mu dal bozk na líce.
,,Ani nevieš, aký som šťastný. Bál som sa, že si to rozmyslíš." Áno, Chris aj ja som šťastná, no nie celkom.
Povedala som Chrisovi, že sa idem prezliecť a vybehla hore schodmi.
