,,Blake? Si tu?" spýtala som trasúcim hlasom.
,,Drahá Sam, vždy tu budem, aj keď ma nebudeš vidieť. To ti sľubujem." Otočila som sa a videla som ho, ako sa na mňa smutne usmieva.
,,Nie, Blake. Prosím. Nemôžeš odísť," začali mi znovu tiecť slzy po lícach.
,,Sam, no tak. Vieš, že musím. Nemám na výber," pristúpil bližšie a prstom mi prešiel po líci. Ako to...?
,,Blake? Č-..."
Dal mi prst na ústa a naznačil mi, aby som bola ticho.
,,Ale...a-ako...?"
,,Drahá," zasmial sa ,,ty si nenapraviteľná," stále sa usmieval a pozeral mi do očí.
Žiaria v nich iskričky ako hviezdy na nebi. Sú také tmavé. Záhadne. Ako nočná obloha vo svite mesiaca Strácam sa v nich.
Až teraz som si niečo uvedomila.
Chcela som aby toto už bola posledná časť alee moja žienka ma presvedčila😂😂...však? _zuzickaa😊😘❤Takže toto je už vážne predposledná a možno dnes alebo neviem kedy bude posledná😔😊😘Bude mi to chýbať😢❤
Čo si asi tak Sam uvedomila?😊❤
Prosím vote🌟a koment💬
Ďakujem moc😘❤💙
💙Lol
YOU ARE READING
Nebudeš ľutovať✔
Short StoryVošla som do svojej izby a zabuchla za sebou dvere. Môj hnev stúpol, keď som si všimla, že na mojej posteli sedí on. ,,Čo. Ty. Tu. Chceš?" precedila som pomedzi zaťaté zuby a zabodla doňho svoj pohľad. ,,Nič konkrétne, drahá. Iba to, aby si išla so...
