○3○

544 43 1
                                    

,,Zaira."povedala som Jaceovi.
,,Teší ma. A teraz poď musíš ísť s nami." ,,A čo mama?"smrkla som a pohladom prešla po jej mŕtvole. ,,Veď je mŕtva tak..." nedokončil lebo som sa škaredo pozrela. Pristúpil k mŕtvole a dotkol sa jej so stélou. Pomaly začala miznúť až zmizla úplne. Ani som sa nenazdala a už ma ťahal dole schodami.

••••••••••••••••

Prišli sme k nejakému veľkému kostolu. Jace otvoril dvere a vkročil dnu a ja som cupitala za ním ako poslušný psík. Bol to inštitút.

•••••••••••

Isabella ma odviedla do izby. 
Presedela som tam polovicu dňa. No v tom mi niekto zaklopal na dvere. ,,Ahoj Zaira som Maryse. Som vedúca Inštitútu.  Alecova a Izzyna mama. Pamätáš sa ešte na mňa?" ,,Prepáčte absolútne neviem kto ste."povedala som. ,,Takže ti len predsa zablokovala pamäť."zamrmlala si pre seba. ,,Čo prosím?"  ,,Počkaj ukážem ti jedno video."povedala a spustila jedno video. ,,To som vážne ja?"ukázala som na malé tmavovlasé dievčatko vo videu. ,,Áno toto si ty!"potvrdila Maryse. ,,Ale ako vidím je z teba nádherný kus ženy."povedala a usmiala sa. ,,Nechám ti tu obálku. Sú v nej fotky z destva."povedala a položila obálku  vedľa mňa. ,,Ochvíľku bude večera."dodala a zavrela dvere. Chvíľku som sa pozerala na obálku. Nakoniec som ju zobrala do ruky a vybrala som obsah.Boli tam fotky keď som bola ešte malé dieťa. Už si spomínam!  Ku každej fotke sa mi vynárali spomienky. Nikdy predtým som si na nič nepamätala. Divné.

Ktovie či si ma Alec ešte pamätá. Vtom mi niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu. Bol to Alec. My o čertovi a čert... ,,Ahoj!"prerušil moje rozmýšľanie Alec.  No nezdvihla som hlavu a ďalej som si pokojne prezerala fotky. Alec sa ku mne priblížil a sadol si vedľa mňa na postel. ,,Mama zase ukazovala fotky z detstva."odfrkol si Alec. ,,Vraj som bol pekné dieťa ale krajší som teraz!"prešiel si rukou po vlasoch. Zapozerala som sa na našu fotografiu kde sme sedeli za stolíkom a jedli Alecovu narodeninovú tortu.

,,To je fotka z mojich piatých narodenín."povedal. ,,Posledné narodeniny v Idrise."povedal si šeptom sám pre seba. ,,Toto je moja kamarátka z detstva."povedal a ukázal na mojú detskú tvár na fotografii. K tomu dodal:,,Volala sa tiež tak ako ty. Ktovie ako vyzerá dnes." Pozrel sa na fotku a potom otočil pohľad na mňa. Na fotku na mňa. Na fotku a na mňa.

Ahojte! Tieňolovci!  Tak ako vidíte Zaira si už začína pomaly spomínať.Myslíte že si Alec tiež spomenie na kamarátku z detstva? Ďakujem vám za votes a komentáre v predchádzajúcich častiach 💕 ste hrozne zlatí dúfam že sa vám príbeh páči. Vidíme sa pri ďalšej časti!💋

Shadow worldKde žijí příběhy. Začni objevovat