Chaus, bozky a Letný tábor

2.Kapitola

„Miška tak tešíš sa?" opýtala som sa vytešená.
„Samozrejme. Už aj plánujem čo budeme robiť. A tebe treba zohnať dákeho chlapca. Veď už 14 budeš mať." povedala s úškrnom. Samozrejme sme sa začali smiať.
„Ale prestaň. Na chlapca je ešte skoro"buchla som ju do ramena a smiala sa.
„No no iž som ticho ale isto tam bude niekto feši" žmurkla na mňa a znovu sme vybuchli smiechom.Miška ma odprevadila ku domu a rozlúčili sme sa.
„Tak napíš potom ako zareagovali rodičia"povedala som jej.
„Hej jasné. Aj ty!" zakričala a vošla som do domu.Hneď ako som sa vyzula bežala som za mamkou povedať jej o úžasnej "novinke".
„Ahoj mam..." ani nestihnem dopovedat a už sa ma pýta aké bolo vysvedčenie.„Mirka no vysvedčenie ako?"tá otázka ktorá môže pokaziť náladu rovnako ako sú otázky typu:ako bolo v škole?, čo ste robili v škole?, Frajera už máš?... Mohla by som ich tu vymenúvať donekonečna.
„Mami mám samé jednotky" snažila somsa odpovedať pekne aby som neznkčila kľudnú atmosféru.
„Mira tak to je skvelé. A ostatné kamošky ak..."
„Mami budeš ma už počúvať?"skočila som jej do reči. Ona len prikívla a tak som pokračovala.
„Takže ja a Miška sme získali v škole za najlepšie vysvedčenia 2 vstupenky do tábora. Však tam môžem ísť?opýtala som sa a nahodila psie očká.
„Samozrejme Mirka a kedy sa tam ide?" opýtala sa a ja som jej podala som jej lístok.
„Hmm tu sa píše že ste tam prihlásené od 10 Júla do 18 Júla. A odvoz samostatný"povedala.
„Hm super tak teraz len čakať" povedala som trošku smutne a pobraka som sa hore do izby.

Večer som ešte napísala Miške:
/Ahoj Miška no ako rodičia?/
/Ahoj Mirka. Dovolili môžme sa tešiť/
/jasné super tak ahoj/
/ahoj/

Tak ako sa vám (ne)páčila dalšia časť? Sorry za gramaticke chyby 😅