Make-up girl 2

33. Cumlík

"Som v poriadku. Žijem ." povedala som do telefónu a zavesila som. Mobil som strčila naspäť do vrecka a prechádzala sa ďalej parkom.

"Nezdáš sa mi byť v poriadku." povedal niekto za mnou a ja som zastala.  Z hlboka som sa nadýchla a rozmýšľala či je to nejaká fanúšička alebo nejaký uchyl. Rozhodla som sa nechať to tak a pokračovala som ďalej v chôdzi.

"Neignoruj ma." počula som zase po chvíli a tentoraz som sa už otočila. 

"A-Ahoj?" povedala som neiste, keď som uvidela Sehuna.

"Čo tak sama v takúto nočnú hodinu?" opýtal sa ma a prišiel ku mne bližšie. 

"Zakázané to snáď nemám." povedala som a znova som vykročila. On tiež pokračoval v chôdzi vedľa mňa.

"Zakázané nie, ale mohlo by sa ti niečo stať." povedal.

"Vedela by som sa obrániť." 

"Áno. Mal som možnosť vidieť tvoju obranu pred chvíľou." 

"Čo chceš odo mňa? Čo tu vlastne robíš?" opýtala som sa ho.

"Išiel som do obchodu po malé občerstvenie." povedal som a ukázal mi tašku akoby vedel, že mu to nebudem veriť. Pozrela som sa na na priehľadnú tašku a na jej obsah. 

"Chalani sú už tak hlučný, že potrebujú cumlíky?" opýtala som sa zo smiechom.

"Č-č...dopekla.." povedal a dal si tašku ku hrudi. Aj keď bolo minimálne svetlo tak som videla, že mu je teraz trápne.

"N-nie." vykoktal sa.  

"Načo potom ich potrebuješ? Počkaj.. Irene je tehotná?" skamenel mi úsmev na tvári. On sa pozrel na mňa prekvapene a nevedel čo povedať.

"N-niee. M-moja s-sestra j-je t-tehotná." vykoktal zo seba po dlhšom čase.

"Ty máš sestru?" opýtala som sa prekvapene.

"Ehm. Pravdaže!" povedal a usmial sa. 

"Aha. A to plánuješ, ako ujo, tomu dieťaťu kúpiť len 1 cumeľ?" opýtala som sa a zamračila som sa. 

"Nie som v týchto veciach dobrý." priznal sa a nervózne si prehrabol vlasy.

"Môžem ti pomôcť. Predsa som žena." navrhla som mu. Sama neviem čo robím. 

"Vážne? Čo tak.. zajtra?" navrhol hneď s úsmevom. 

"Môže byť." povedala som a tiež som sa usmiala. Nálada sa mi zlepšila o 180 stupňov. 

"Okay. Zavoláme si. Prídem po teba." povedal a žmurkol. 

"Nie. Pôjdem autobusom." povedala som.

"To.V.Žiadnom.Prípade!"povedal každé a jedno slovo osobitne, akoby mi šlo o život.

"A to zase prečo?" 

"Lebo je nebezpečné ísť s autobusom." povedal a pokračoval v pokojnej chôdzi.

"Som úplne v poriadku." uistila som ho. 

"Prídem po teba a nechcem počuť žiadne námietky. Len sa pokús niečo namietať, tak prídem po teba s vrtuľníkom." povedal vážne a ja som sa zasmiala.

"Kde chceš zohnať vrtuľník?" smiala som sa. V takejto dobrej nálade som nebola už dávno.

"Som Oh Sehun! Keď niečo chcem tak budem to mať! A ešte keď  ide o teba tak dupľom." povedal a začal sa smiať aj on. 

"Kedy odlietate do Hong Kongu?" opýtala som sa po chvíli, keď sme sa ukľudnili. 

" O 5 dní.  Vy?" 

"Pravdepodobne o 4 dní. Ešte musím niečo vybaviť a tak." povedal som mu všeobecne. Pravdou je, že moja lekárka ma nechce pustiť nikde, pretože nie je nadšená ak ešte poletím. Už teraz sa na mňa dosť pozerá, pretože vie, že pri mojom tempe každý deň tancujem, čo prináša tehotenstvu rôzne riziká.

"Aha. Dávaj na seba pozor." povedal a pozrel sa na mňa.

"Ty tiež." povedala som a letmo som ho objala. On však letmé objatie zrušil a zobral ma do pevného objatia.

***

"Zajtra si prídem po teba. Žiadny autobus."povedal, keď sme stáli už pred mojím domom.

"Čiže vrtuľník mám dovolený?" zasmiala som sa. 

"Nie." povedal a tiež sa zasmial.

"Dobrú noc.." 

"Aj tebe.."

-------------------------------------------

♥

M.xx