Make-up girl 2

7.Dráma ako v dráme (III.)

"Počuješ to?" Opýtal sa ma Jimin , keď išli po chodbe.

"Stoj!" Rozkazala som Jimjnovi .On sa v momente zastavil a ja som ním. Zbystrila som svoju pozornosť a sluch. Prve som nič nepočula , no po chvíli som počula pesničku , ktorá išla a dolenho poschodia.

"Ideme." Povevedala som a išla som ďalej. Išla som za zvukom . Čím nižšie som šla , tým hudba bola silnejšia . Zastavila som sa  až pri jednej chodbe, v ktorej vychádzala ťa pesnička. Uistila som sa , či ma nikto nesleduje . Vzduch čistý. Rýchlym krokom som sa presunula na chodbu a následne aj ku miestnosti , z ktorej vychádzala tá hudba. Sklonila som sa , trocha som pootvorila dvere.

"Robíš to zle! Prvé musíš vysunúť pravú nohu až potom ľavú." Povedala jedna z dievčat , ktorej bolo vo vnútri. Bolo tam 3 dievčatá , no ja som im videla len chrbáty. Nepoznala som ich. No jedna z nich mi niekoho pripomínala . Ale koho?

"Čo tu robíš? Stalkuješ? " Pošepkal mi niekto do ucha. V tom okamžiku mi všetky nervové bunky zamrzli a ja som nebola schopná hybnuť ani vláskom. Ten neznámy má chytil za ruku a ťahal ma niekam preč. Otočila som sa k nemu , np do tváre som mu nevidela. Ťahal ma až k výťahu ,no ja som sa mu vymanila z jeho chytu. (?😃 )
"Nie som žiadny...a do p*čé."zahrešila som , keď som uvidela tu neznámu osobu.
Bol to...

-nebojte sa ;D časť ešte nekončí -

Bol to Sehun . Obaja sme ostali stáť ako prikovaní a pozerali sme si priamo do očí.

"Čo tu..."nedokončil čo chcel povedať . Skrčil obočie , otvoril nechápavo ústa . Ukázal na mňa , akoby chcel niečo povedať , no bol ticho. Po chvíli sa akoby nechcene zasmial , otočil sa a odišiel. Ja som stále stala ako pribitá k zemi.

"Tak fajn..dnes je vážne čudný deň." povedala som si a sadla som si na zem. Oprela som sa o stenu a pozerala do neznáma, presnejšie na stenu . V tejto chvíli mi prišla zaujímavejšia než môj život. Kruté..

"Konečne som ťa našiel.." pribehol Jimin a kľakol si predo mňa. Zamával mi pred očami , no ja som ani nežmurkla. On pokrútil nechápavo hlavu. 

"Čo sa stalo?" opýtal sa ma a chytil ma oboma rukami za plecia. 

"Stretla som ho." 

"Nevrav mi..."

"Áno. stretla som Sehuna." keď som to povedala , tak Jimin neváhal a vzal ma do náručia. 

"Poď , ideme domov. Na dnes , si toho zažila dosť." 

*Pohľad 3. osoby*

"Niečo sa stalo , Sehunko? Máš nejakú skleslú náladu." povedala Irene a prisadla si ku Sehunovi na posteľ. Čakala odpoveď, no Sehun neodpovedal. Nereagoval ani na to , že vošla do izby. Rozhodla sa konať. Prišla ku nemu bližšie. Najprv ho pobozkala na čelo , potom postupovala nižšie. Nos, špička nosu , až prišla k ústam. Už  chcela prilepiť svoje ústa na tie jeho, ale Sehun urobil to , čo nečakal. Odtiahol sa od nej a posadil sa na okraj postele. Ona chvíľu pozerala  na jeho chrbát , už chcela ničo povedať, ale ostala ticho sedieť. 

Vedela , že Sehun klame. Doteraz si vraveli všetko a spozná na ňom , keď klame. Dokonca sa na ňu ani nepozrel. Musím zistiť , čo sa deje. Postavila sa z postele a po tichu odišla . Sehun ju nezastavil a nechal ju odísť. Chcel byť sám so svojimi myšlienkami. Myšlienkami , že sa začarovaný kruh opäť začína. 

Bude sa snáď  minulosť opakovať?

----------Amen. Konečne sa streli  ^-^ Aj vy ste radi ? :D

Od 6.6- 17.6.2016 neviem ako to bude s časťami  :/ . Why? Idem do Talianskaaa , teraz už na 100% . :3

Časť venujem : exoradim ♥

PS:Zajtra čakajte na mojom profile nový príbeh ( niečo tohto štýlu :D )

M.xx