Duša Draka

1

Môj život je prostý...škola, klavír, plávanie a domov. Volám sa Aisys a mám 17 rokov. Milujem vodu! Je to moje všetko. Je to môj skutočný domov. Normálny ľudia volajú "domov" miesto kde dlho žijú alebo mojú stály pobyt. Pre mňa je to iba budova kde len spím a jem. Rodičia sú stále niekde preč. Chodia na niake schôdzky z roboty a súrodenca nemám, preto často bývam sama doma. Nemôžem povedať, že by som si samotu doma užívala a preto často chodím do lesa, ktorý nie je ďaleko od nášho "domova".

Ak ide o môj výzor tak mám dvojfarebné oči. Jedno slabo modré a druhé silno zelené. Vlasy mám zafarbené na takú tmavo hnedú. Sú dosť dlhé. Mám ich až pod zadok. Nedá sa povedať, že by som bola niaka krásavica. A ani nie som niaky spoločenský typ človeka. Skôr som najradšej v blízkosti prírody. Zatiaľ mi žiadny človek nesadol tak ako duša prírody. A ak ide o hudbu najradšej mám upokojujúcu hudbu ako napr. "Fantasy-Aliana Baraz & Galimatias". Myslím si že o mne viete zatiaľ dosť...

Zobudila som sa na zvonenie budíka. Samozrejme som ho hneď vypla a ešte asi 5 minút ležala v posteli. Nechcelo sa mi ísť do školy. Už len kôli tomu že je Piatok. Síce by som sa mala tešiť ale nemám prečo. Tento víkend musím ostať doma lebo rodičia budú doma. A keďže oni nemajú radi keď chodím do lesa tak budem musieť ísť až v Pondelok.

Vstala som z postele a hneď išla do kúpeľne. Mala som ešte asi hodinu a pól kým budem musieť odchádzať z domu a preto som sa rozhodla o sprchu. Užívala som si spojenie s vodou. Ako studená voda steká po mojom tele. Bol to magický moment. Cítila som sa ako v nebi. Lenže tento moment musel skončiť lebo som si musela aj usušiť moje dlhé vlasy. Na to som potrebovala minimálne tak 30 minút. Keď som ich už mala suché rozčesala som ich. Pre menšie ozvláštnenie som si dala čelovú čelenku s modrými kvetmi. Potom som si umyla zuby a namierila som do šatníku. Keďže už bola celkom teplá jar, rozhodla som sa pre bielo modré šaty, ktoré boli pod kolená. Boli na nich modré ornamenty aj so sykorkami a sukňa bola do áčka. Ich látka bola jemná. Potom som sa začala baliť. Na to mamina kričala že už ideme tak som si zobrala batoch a išla sa obuť. Dala som si biele sandálky a slabo modrú koženku. Nastúpila som si do auta a mohli sme ísť.

...o 4 hodiny neskôr...

Sedela som na hodine slovenčiny a čakala na zazvonenie. Vnímala som učiteľku ale nie tak aby som niečo pochopila. Moja predstavivosť fungovala v plnom prúde, pretože som myslela ako už bežím v lese. Moji predstavu prerušil zvonček a preto som sa pobalila išla na poslednú hodinu Matematiku. Nemám ju moc rada. Je to niečo čomu nikto takže ani ja nechápem. Ale nevadí vždy lepšie ako Nemčina.

Prišla som do triedy a sadla si na svoje miesto s Andreou. Je celkom super spolužiačka. Celkom si rozumieme.

"Už sa teším na víkend." po dlhom tichu povedala a ja som len prikývla a zpozornila na príchod niakeho pána. Dá sa povedať že mal tak 25 rokov. Mal hnedé vlasy a z diaľky som videla jeho modré oči. Postavili sme sa a sadli na jeho pokyn.

"Som Váš nový učiteľ Matematiky. Volám sa Adam White. Myslím si že teraz by ste sa vy mohli prestaviť mne." Povedal a sadol si na svoje miesto. Postupne sme išli až kým. Nedošlo na mňa.

"Volám sa Aisys Wallet a rada plávam a hrám na klavíri." Jeho pohľad bol na mne celý čas aj po dopovedaní. Cítila som sa zvláštne keď sa na mňa stále díval. Neskôr si toho všimol, že sa naň ho pozerám tiež a preto odvrátil zrak.

Keď sme sa už všetci popredstavovali tak sme hneď začali riešiť niake príklady. A od vtedy som už zase nevnímala. Bola som zase v mojej predstave bežania v lese. Lenže zase začalo zvoniť tak som sa pobalila a išla domov. Išla som pešo asi tak 30 minút. Mne nevadí dlhšia chôdza a najmä v tedy keď ste na dedine. Keďže som nemohla ísť von tak som sa rozhodla že si dám bylinkovú kúpeľ. Napustila som si plnú vaňu s horúcou vodou a relaxovala asi 2 hodiny. Áno je to veľa ale pre mňa tak akurát. Potom som si dala župan a išla na balkón so zeleným ľadovým čajom. Mám výhľad presne na ten nádherný les. Tak strašne mi chýbal. Naozaj moc. Nemohla som to vydržať a preto som sa išla obliecť. Dala som si legíny slabo modrej farby a k tomu crop top, ktorý mi bol voľný. Rýchlo som sa rozbehla dolu schodmi a bežala nenápadne sa obuť. Dala som si tenisky a potichu otvorila dvere. Vyšlo mi to a preto som už len bežala hlboko do lesa. Ten pocit keď máte voľnosť, žiadne starosti...to bolo moje nebo.

Bežala som ku čistinke na konci lesa. Tam som si všetky veci zo seba dala dolu a skočila do malého jazierka. Nikto do lesa nechodil a ešte k tomu až sem nie a preto som mala istotu že ma nikto neuvidí. Ponorila som sa čo najhlbšie a zavrela oči. Schulila do kĺbka a nechala sa unášal vodou.

Bol to nádherný pocit...až do vtedy kým mi niečo neprešlo poza chrbát. Nemohla to byť ryba. Na to to bolo moc veľké a nemalo to takú pokožku. Otvorila som oči a poobzerala som sa. Otáčala som sa až dokým som neverila vlastným očiam. Bol to... DRAK! Malý modrý drak. Chcela som kričať ale nešlo to. Ten drak sa ku mne pomaly približoval. Bol pri mne tak blízko že som sa triasla. Vystrela som ruku aby som sa ho mohla dotknúť. Pomaly a pomaly som sa približovala kým sa moja ruka nedotkla drakovej hlavy. Pohladila som ho a na to som zacítila s ním spojenie. Obmotal sa okolo mňa a vtedy sa to stalo. Začala som dýchať. Moja pokožka sa začala meniť na modrú šupinatú mriežku a moje nohy na dlhý chvost. Stala som sa drakom. VODNÝM DRAKOM.

AHOJTEEEEE!! 😍❤😍

Tak tu je moja prvá časť z nového príbehu. Čo si o ňom myslite? Mala by som pokračovať? Napíšte do komentu svoj názor. 😇😋

Moc by mi pomohlo keby ste na tejto časti nechali voit ak sa Vám táto časť páčila. 😍❤

Tak sa teda uvidíme v ďalšej časti.

PAAAAPAAAAAA 💕😋