Duša Draka

3

"Pán učiteľ?" povedala som potichu.

"Volaj ma Adam prosím," odstúpil odomňa a pokračoval,"Musím ti niečo povedať ale radšej poďme rýchlejšie, sú za nami."

"Kto je za nami?"

"Poď rýchlo." zobral má za ruku a rýchlom krokom sme sa vybrali ku jazierku. Bol to divný pocit keď má stále až ku jazierku držal za ruku ale viacej mi motalo hlavu kto nás sleduje.

Hneď ako sme prišli do lesa tak sa začal obzerať či sú ešte za nami ale ja som nikdy nikoho nevidela. Vtom zrazul ma stiahol k sebe a oprel sa o hrubý kmeň stromu. Pozrel sami do očí a dal si prst na ústa. Zrazu prešli okolo nás 3 divne vyzerajúce ženy. Mali na sebe plášte ale každá iný. Jedna bola svetlo hnedá, druhá červená a tá najvyššia čierna. Vedela som že mám byt ticho a preto som len ticho pozorovala z 10 metrovej diaľky ako sa pozerajú okolo seba. Neskôr sa čierna otočila a išla naspäť. Červená a svetlo hnedá išli opačným smerom od nás mi sme preto išli ďalej.

Keď sme išli už asi 5 minút tak som si uvedomila že toto je môj les v ktorom sa mi to všetko stalo. Najviac ma ale prekvapilo že sme zastavili práve pri tom jazierku. Zrazu si sadol na peň a pozrel sa hlavou do zeme. Vyzeral byť vystresovaný.

"Musím ti niečo povedať a aj ty mi máš čo povedať." vedela som že je to niečo vážne ale ja mu nemám čo povedať. Však ho ani nepoznám!

"Čo by som ti takého mala povedať?"

"Uvidíš keď ti všetko poviem. Keď som vedel že Vašu triedu idem učiť matematiku tak som z toho nič nerobil ale keď som ťa videl tak sa to stalo. Tie oči mi to všetko povedali ale ty. Ty si sa vôbec o mňa nezaujímala akokeby si vôbec nič na mne nevidela. Vedel som že niečo nie je v poriadku a vtedy ma začali sledovať všade kde idem. Akokeby som bol súčasťou tej legendy. Preto som ťa zavolal sem. Prečo som ti neznámy?" mňa pohltil šok. Celá som bola akokeby paralizovaná. Nechápala som o čom to hovoril.

"Aká legenda? Čo je z mojimi očami? Prečo by som ťa mala poznať?" chŕlila som naňho otázku po otázke. "V živote som ťa nevidela a to ani tie ženy."

Zrazu som začala mať taký divný pocit. Moja koža sa chvela a moje uši začuli neznáme hlasy. Ale nie ľudské, zvieracie. Vtom sa premenil. Áno na Draka! Celý zelený s mohutnými krídlami a dlhým supinatým chvostom. Mala som pocit že moje ústa boli až na zemi.

"Už si má pamätáš?" spamätala som sa nato ako sami zvuk prehral v hlave. Ten hlas bol mohutný, silný ale zároveň sičavý

"Nie, fakt nie. Nechápem čo sa deje a ani prečo sa mne to deje." prebehli mi slzy po tvary a moje oči zčerveneli. Zrazu mi prestal na pleci drak. Ten istý drak ktorý do mňa vtedy vstúpil. Pritúlil sa ku mne hlavou a snažil sa má utešiť. Cítila som že naše spojenie sa posilňuje a mne sa nechcelo viacej plakať. Utrela som si slzy a prišla bližšie k nemu. "Prečo sami toto deje? V čom som výnimočná?" Premenil sa naspäť na človeka a objal ma.

"Si vyvolená."

Ahojte! 💞
Prepáčte že už tak dlho nebola ďalšia časť ale dúfam že týmto Vám to vynahradím. 😉

Musím sa priznať že je kratšia ako som chcela ale ďalšie časť bude už veľmi skoro. Prosím napíšte do komentárov či by ste verili Adamovi alebo nie 😏 Ak sa Vám táto časť páčila zanechajte vote 💗

Tak zatiaľ Papaaa ❤️