Duša Draka

2

Bola som v jazierku keď som začula kroky. Boli silné a cítila som že to bude muž. Pre istotu som radšej schovala hlbšie do jazierka. Keď bol už úplne blízko pozrel sa do jazierka. Len tak sa stále dival a krútil hlavou no potom si sadol na peň kde aj ja som predtým sedela. Neviem či to to má byť ďalšia schopnosť k tomu že som drak ale počula som ho... jeho hlas bol hrubý ale pritom zúfalí. Mlel o tom ako je mu to strašne ľúto ale nepočula som nič viac.

Bola som ešte hodinu v tom jazierku kým sa niekam nerozbehol. Potom som vyliezla a na to zo mňa bol zase človek. Bol to zvláštny pocit a aj je. Je to dar alebo prekliatie? Hah...to znie tak sci-fi. Prekvapuje ma že som to tak dobre zvládla ale bojím sa či v tomto dare lomeno prekliatí nebude niaky háčik.

Pomaly som si obliekala veci a vybrala sa domov. Kráčala som lesom a rozmýšľala čo ďalej. Prečo práve ja? Je to dedičné? Kým som sa spamätala tak už som bola doma. Ľahla som si s uterákom na hlave na posteľ a tupo sa pozerala do stropu. Fakt som potrebovala vedieť viac. Ale čo ak som taká jediná. Niekto predsa začať musel. Pomali sami stále viac a viac privierali oči až kým som nezaspala.

~~~~~~~DREAM~~~~~~~

Bežím lesom až tak rýchlo že moje srdce nestíhalo byť. Pozerám sa za seba ale za mnou nikto nie je. Otočím sa a v tom je predomnou muž. Uškerí sa a načiahol sa ku mne aby mi z drapil ruku. Už iba kúsok chýbal a bola som v niakej pivnici. Bola to čisto prázdna miestnosť, ktorá mala biele steny ale žiadne okná. Nič v nej nebolo iba ja pripútaná na stoličke. Na ústach som mala lepiacu pásku. Cítila som sa strašne unavene tak som zaspala a v tom som bola v niakom výskumnom laboratóriu. Brali mi krv a pozerali sa na mňa ako na niake monštrum. Obzriem sa po miestnosti a predomnou sklo za ktorým bolo vidno ľudí. Snažila som sa zaostriť a podarilo sa mi to na toľko aby som spoznala mojich rodičov.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Zobudila som sa celá spotená, vôbec neoddýchnutá a celá som horela. Postavila som sa a išla som si zobrať s môjho stolíku teplomer. Nameral mi 43,5!!! Skoro som myslela že odpadnem. Ako s inštinktom som sa vybrala do kúpeľne a rýchlo si zapla studenú vodu vo vani hneď som sa aj s oblečením do nej vrhla a cítila som akoby mi voda stúpala po celom tele. A aj som si dobre myslela. Naozaj, obklopila ma celú studena voda a cítila som rozdiel. Vydýchla som si a vyzliekla som si moje mokré veci a dala ich na radiátor. Obliekla som si pyžamo a župan a vybrala sa do izby. Mala som ešte niaku prácu na fyziku tak som si ju spravila a išla dole do kuchyne si niečo spraviť. Moji rodičia ešte neboli doma tak som si zobrala zo špajze chipsy a sadla si pred televízor. Nechcela som stále myslieť na to čím teraz som a čím už nie som. Proste som pozerala telku a zajedala svoju nadváhu chipsami akoby Aďa povedala.

Svoje pozeranie telky som prerušila keď sa otvorili dvere. Samozrejme prišli moji rodičia.

"Ahoj Láska! Sme doma!" zakričali naraz. Mala som plné ústa chipsov a preto som iba zamrmlava hlasnejšie ahoj. "Ako bolo v škole?" spýtala sa mama, "Dúfam že si neschytala niake zlé známky." povedal Ocino s trošku zvýšeným hlasom. Ocino to vždy myslí len tak zo srandy až na to že on si myslí že je stále vtipný. Ale aj tak ho mám veľmi rada.

"Nič všetko v pohode. Máme nového učiteľa Matiky. "

"A čo? Je pekný?" mamina musí asi stále podpichovať.

"Mami!" povedala som hlasnejšie ako som chcela, "Veď je to môj učiteľ!"

"Okeeeej už som ticho." Bože mama sa na mňa pozerala ešte aj s úškrnom. Radšej som sa preto rozhodla ísť do izby. Rozhodla som si písať s mojim IBFF. Volá sa Dávid a je celkom super kamarát. Dosť sme si sadli. Poznáme sa už skoro rok. Už ani neviem ako sme sa spoznali ale ešte sme sa nikdy nevideli. Je to škoda lebo keby som ho niekde videla tak by som sa za ním tak rozbehla ako nikdy za nikým. Podľa mňa by som sa naň ho tak vrhla až by ma neudržal a spadli by sme na zem. Je naozaj BFF.

~~~~~~~CHAT~~~~~~~

•Čus bus autobus 😝

>Čaukooo kočicaaa ❤️ ako sa máš?

•Na hovno lebo mama si myslí že moj učiteľ nie je učiteľ ale niaky model 😒

>To fakt? 😂😂 No ty chudák...musíš byť z toho zničená 😂😂😂

•Bože veeeeď prestaaaň 😭😂

>Veď Ok...ináč vieš čo? 😏😏 mám pre teba prekvapenie 😘

•Jeeej 😍 čo to je???

>Veď uvidíš sama 😉

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Potom som už neodpísala lebo som si myslela že to bude niaka zase reklama. Ale nič mi neprišlo. Tak som išla zhasnúť. Zapla som si na mobile seriál The Vampire Diaries a začala pozerať až kým som nezaspala.

Keď som sa zobudila tak som sa pozrela na hodinky. Bolo 10:41 ráno. Iba som sa obliekla a premrhala zvyšok dňa v posteli.

~~~~~~~PONDELOK~~~~~~~

Môj víkend bol na nič. Nič som nerobila. Nikam som nešla. Proste nič.
Jediné čo ma zachraňovalo bol Dávid a jeho humor. Keby nebolo jeho určite prespím celý víkend.

Keď som sa zobudila tak som sa vrhla do šatníka. Vybrala som si čiernu veľkú mikynu s nápisom nirvana, čierne roztrhané jeans a čiernu šiltovku. Mala som strašnú chuť na čierny outfit. Potom som si išla rozčesať vlasy. Nechala som ich len tak rozpustené. Neskôr som si zobrala tašku a vybrala čierne adidasy. Desiatu som pre istotu zabudla doma a mobil tiež. No čo už.

Prišla som do školy a zase čakala na učiteľa s tým že ho nebudem aj tak počúvať. Mali sme mať 2 Matiky po sebe. No proste hrozné. Keď som sa snažila dostať do triedy tak ma niekto vtiahol do kabinetu. Zavrel a zamkol dvere a keď sa otočil tak som zbadala ako prvé tie oči. Adam White.

"Pššššššt!" dal mi prst na pery keď som chcela povedať jeho meno. "Prepáč za to vtiahnutie ale neboj nechcem ťa znasilniť. Musíme sa po škole stretnúť. 15:30 v lese Ok?"

"Prečo by sme mali?" ako to to začína naozaj byť divné.

"Lebo. Nepýtaj sa. Proste sa tam stretneme. Je to naozaj dôležité!" Vyzeral naozaj vystrašene. Hneď potom ako to dopovedal ma zase rýchlo vytrčil z kabinetu a povedal:"Dobre tak teda tá písomka nebude. Ahoj na hodine!" snažila som sa teda hrať to divadielko s ním.

Po 6 hodine som sa teda vybrala po takej skratke z mesta do lesa. Bolo niako chladno takže som urobila dobre že som si zobrala mikynu.

Išla som veľmi uzlov uličkou. Zrazu som počula za sebou kroky. Obzrela som sa a niekto s kapucňou na hlave išiel za mnou. Trochu som zrýchlila tempo ale aj on somnou až kým som si zmyslela odbočiť do ďalšej uličky. Samozrejme ako naschvál to bola slepá ulička takže som myslela že sa vrátim ale smola. Ako som išla okolo neho tak ma sotil o stenu tak že mal ruky predomnou opreté na stene a nemohla som ujsť. Začal si dávať dolú kapucňu. Neverila som vlastným očiam...

AHOJTEEEEE 😻😻😻

Takže tu je tá dávno zabudnutá nová kapitola. Juuuj moc sa ospravedlňujem ale nemala som inšpiráciu. Ale nakoniec sa mi vrátila ☺️

Tak čo? Viete kto to môže byť? Svoje tipy nechajte dolú v komentároch a aj s reakciou na tento príbeh prosím. Ak sa Vám tá to séria zatiaľ páči zanechajte vote. 😍

Majte sa v ďalšej kapitole! 😝

PAAAAAAA 😘🔥