roommates \\ f1 au

00

Po dlhšom uvažovaní a rozhodovaní sa som tu s novým príbehom. Príbeh 'Straya' som uložila zatiaľ  do rozpisaneho, nakoľko nemám chuť písať nič s tou tématikou. Nad týmto som rozmýšľala už dlhšie, no nevedela som sa do toho dokopať. Nápad sa mi veľmi páči, ale neviem zaručiť, že tento príbeh budem aj reálne písať. Zatiaľ je tu úryvok/úvod/prolog.. volajte to, ako chcete. Budem rada za feedback (hviezdička alebo komentár) a zatiaľ Aloha!

^^^

"Beatrice Louise Hülkenberg!" ozval sa nadšený hlas parkoviskom londýskeho letiska. Na tvári sa mi vyčaril šťastný úsmev a hlavu som natočila smerom, z ktorého pochádzal hlas. Z diaľky sa ku nám rýchlym krokom blížila vysoká postava.
"Nicolas!" nadšene som sa ku nemu rozbehla a akonáhle som sa ku nemu dostala, vtiahol ma do objatia. Ruky som omotala pevne okolo jeho svalnatého pása a tvár som pritisla do jeho ramena. Do nosa mi zaviala známa vôňa kolínskej spolu s vôňou mentolových cigariet a spokojne som si vydýchla.
"Neskutočne si mi chýbal."
"Som zvedavý, za aký čas sa to zmení," zasmial sa, čím si vyslúžil mierne buchnutie do spodnej časti chrbta, no potom dodal, "veď aj ty mne."
Našu súrodeneckú chvíľu prerušilo odkašľanie a následne hlas spoza mňa: "Nerada ruším stretnutie po tridsiatich rokoch," poznamenala ironicky, "ale aj mi sa chceme zvítať s Nicom a navyše ma už nebavi držať tvoje veci."
"Prepáč Amy," pozrela som sa na ňu ospravedlňujúco a zobrala si z jej ruky čierny ruksak spolu s veľkou cestovnou taškou, ktorú som jej strčila do rúk pred tým, ako som sa rozbehla za Nicom, ktorého som vyše roka nevidela.
"Ahoj Amy, ahoj Maya," objal obe moje dlhoročné kamarátky. Po vlne objatí a 'teplých slov' sme sa vydali k staršiemu Mercedesu, do ktorého sme natlačili naše veci a rýchlosťou prekračujúcou rýchlostné zákony nás Nico odviezol do centra Londýna, kde sa nachádzal byt, v ktorom strávim minimálne najbližšie tri roky svojho vysokoškolského života spolu s Nicom, Mayou, Amy a dvomi Nicovymi kamarátmi.